Andrej, pripravuj sa na najhoršie, s Božou pomocou sa to však nestane, povedal Leonid Brežnev maršalovi Grečkovi.
Osmičkové roky bývajú v moderných dejinách Čechov a Slovákov osudové. Veď posúďme: 1918, 1938, 1948... a napokon 1968.
Eto vaše delo (to je vaša vec), povedal na záver svojej návštevy v Československu v decembri 1967 Leonid Brežnev.
Historik Ivan Laluha, priateľ a spolupracovník Alexandra Dubčeka, sa dožíva v týchto dňoch 85 rokov. V rozhovore s ním sa vraciame k slovenským dejinným míľnikom.
Nebyť včasného zásahu zvonku, tak sa tu zopakujú krvavé maďarské udalosti z roku 1956.
Štvrtý zjazd Zväzu československých spisovateľov predznamenal Pražskú jar. Revoltovali najmä Česi, Slováci mlčali, alebo boli zdržanlivejší, za čo neskôr zožali kritiku. Otázne je, či oprávnenú.
Po novembri 1989 neprestal Alexander Dubček symbolizovať ľudskú tvár politiky ani v tvrdom konkurenčnom politickom zápase, hovorí historik Stanislav Sikora.
Uhrovec. Svet opäť skloňuje meno tejto dedinky na severozápade Slovenska. Pred 95 rokmi tam prišiel na svet Alexander Dubček.
"Sloboda prejavu je zaručená," hlásala ústava socialistického štátu, a pritom všade kvitla cenzúra. Nie je však cenzúra ako cenzúra.
V Ruskej dume leží návrh zákona, podľa ktorého by mali účastníci vpádu do bývalého Československa získať status veteránov vojny. Ako budú o ňom hlasovať poslanci?
Zvykne sa hovoriť len o osudových osmičkách, ale v najnovších dejinách Slovenska sú medzníkmi aj letopočty so šestkou: 1946, 1956, 1966.
Nebyť vpádu vojsk do Československa, svet by sa vraj ocitol na pokraji jadrovej katastrofy. Tento mýtus znovu ožil po odvysielaní škandalózneho filmu v ruskej televízii.