Sonda Rosetta Európskej vesmírnej agentúry (ESA) v piatok krátko po poludní SELČ ukončila viac ako 12 rokov trvajúcu misiu v hlbokom vesmíre.
Menej ako mesiac pred koncom misie sa sonde Rosetta konečne podarilo nájsť svojho strateného syna - pristávací modul Philae.
Kométa, na ktorej sa nachádza európska sonda sa vzďaľuje Slnku, takže jej solárne panely dostávajú stále menej energie.
Nádej, že európska robotická sonda Philae nadviaže spojenie so Zemou, je prakticky nulová. Oznámila to dnes nemecká vesmírna agentúra DLR.
Aj keď sa európska sonda Philae od leta 2015 neozýva, vedci hodnotia jej pôsobenie na kométe Čurjumov-Gerasimenko ako úspešné. Obnoviť spojenie však už nedokážu.
Sonda Rosetta Európskej v plynnom obale kométy 67P Čurjumov-Gerasimenko molekulárny kyslík. Tento objav môže zmeniť teóriu o vzniku Slnečnej sústavy.
Tvar, aký má kométa, je výsledok kolízie dvoch samostatných komét, ktoré sa zrazili v nízkej rýchlosti, pravdepodobne iba niekoľko metrov za sekundu.
Závrty pravdepodobne vznikajú sublimáciou ľadu pod povrchom kométy. Tým sa vytvoria prázdne priestory, ktoré keď sú dosť veľké, prepadne sa nad nimi strop.
Vesmírnej sonde Rosetta, ktorá sprevádza kométu na ceste k Slnku, sa podarilo priblížiť k jej povrchu na vzdialenosť len šesť kilometrov.
Európska vesmírna agentúra odvolala pátranie po sonde Philae, ktorá v novembri pristála na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko
Sonda Philae, ktorá pristála na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko, zaznamenala na nej stopy organických molekúl obsahujúcich uhlík, ktorý je základom života na Zemi.
Európska vesmírna sonda Philae nachádzajúca sa na vzdialenej kométe 67P / Čurjumov-Gerasimenko obnovila v piatok večer kontakt so Zemou, potom jej batériám ale došla energia.
Po krátkom prerušení spojenia dodáva vesmírny modul Philae na pracovisko Európskej vesmírnej agentúry opäť vedecké dáta z kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko.
Modul Philae sondy Rosetta, ktorý v stredu pristál na kométe, je v poriadku, informovala Európska vesmírna agentúra.
Sonda Philae musí začať okamžite s výskumom, hovorí Ján Baláž z Oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV v Košiciach, ktorý na misii Rosetta pracoval.