GABRIELA ROTHMAYEROVÁ: Pred piatimi rokmi čakal pred vašimi dverami dlhý šor gratulantov, a tak sme sa s mojou vernou kamarátkou Milkou Zimkovou dohodli, že dakuščičko počkáme a až neskôr prídeme vinšovať.
Diela surrealistických Zvedavých koláží možno vidieť do konca týždňa v banskoštiavnickej Galérii Jula Bindera.
"Aby som v mojom novom bývaní v Paríži na Montmartri v podkrovnej manzardke nemal prázdne holé steny, vyrobil som si obrázok - svoju prvú parížsku koláž," spomínal Albert Marenčin.
Cyklom piatich filmov si vo Filmotéke bratislavského Kina Lumiére pripomenú osobnosť aj tvorbu Alberta Marenčina.
Práve v týchto dňoch sa vo Francúzsku koná v rámci knižného veľtrhu Livre Paris 2019 mimoriadna literárna udalosť: Bratislava – pozvané mesto.
Až ponovembrovú dobu som s ním prežívala súbežne, naše cesty sa niekoľkokrát pretli. V téme slovenského a francúzskeho filmu šesťdesiatych rokov, aj v téme Leopold Lahola.
O Albertovi Marenčinovi som sa prvýkrát dozvedela ako študentka filmovej vedy v súvislosti s jeho kľúčovou úlohou v slovenskom filme 60. rokov.
Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) so zármutkom prijala správu o úmrtí spisovateľa, básnika, scenáristu, dramaturga, prekladateľa a kritika Alberta Marenčina.
Na Alberta Marenčina spomínajú režiséri Juraj Jakubisko a Eduard Grečner, herečka Zuzana Kocúriková aj filmový historik Václav Macek.
Na bratislavskej Kolibe sa v 60. rokoch zaslúžil o vznik filmov, ktoré stáli na počiatku československej novej vlny.
Kniha Horká chuť storočia je svojím dizajnom a vynikajúcimi fotografiami krásnym výtvarným dielom, ktoré vypovedá viac ako „len“ o zobrazenom príťažlivom prostredí.
GABY ALBRECHT: Vo svete už dlho považujú Alberta Marenčina za pilier poézie surrealizmu. Sto rokov od smrti Guillauma Apollinaira je príbuznosť medzi francúzskym bardom a Marenčinom priezračne jasná.
Rozhovor Juraja Mojžiša s Albertom Marenčinom je tak trochu netradičný.
V normalizačných rokoch 1978 – 1979 sa zakázaný spisovateľ a filmár Albert Marenčin ako pracovník galérie stretával s maliarom Júliusom Jakobym.
JURAJ MOJŽIŠ: Milý Albert, vybral som si zopár poznámok zo života a zo života som si vybral aj hymnicky karnevalové mnoga ljeta, mnoga ljeta, mnoga ljeta ...
Keď štrnásťročný prešovský gymnazista Albert Marenčin (1922) poprosil svojho spolužiaka, aby mu odporučil báseň, ktorú by sa naučil na povinnú recitáciu pred triedou, netušil, že krátka báseň Ladislava Novomeského ho vtiahne do dobrovoľného a nadšeného čítania si celej básnickej zbierky.
Portréty desiatich francúzskych básnických osobností, ktoré považuje prekladateľ Albert Marenčin za zakladateľov modernej francúzskej poézie a za rebelov.
Vkusná knižka Alberta Marenčina s nezvyčajnou vážnosťou objíma jednu z ciest poézie 20. storočia, cestu krstenú dielom Isidora Ducassa zvaného Comte de Lautréamont.