Ozónová diera nad Antarktídou má momentálne 9,3 milióna štvorcových kilometrov. To je menej ako rekordných 10 miliónov v roku 1998.
V Antarktíde sa minulý týždeň odtrhla obria ľadová kryha. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na vedcov z austrálskeho antarktického programu.
Takmer štvrtinu ľadovej pokrývky západnej Antarktídy postihuje stenšenie ľadu, kvôli ktorému sú ľadovce nestabilné.
Monitorovanie Antarktídy ukazuje nielen trhlinu rozširujúcu sa severne cez Bruntov ľadový šelf, ale aj prasklinu, ktorá sa už blíži k okraju ľadu.
Cestovaniu sa venuje čoraz viac ľudí. Klasické destinácie v Európe, Ázii či oboch Amerikách sa už mnohým zunovali a hľadajú nové dobrodružstvá v polárnych oblastiach.
Vzdialenosť 1482 kilometrov prekonal na bežkách za 54 dní.
Ostré uhly podľa NASA dokazujú, že tento kus ľadu sa nedávno oddelil od pevninského ľadovca.
Výsledky výskumného tímu Astronomického ústavu Akadémie vied ČR potvrdzujú hypotézu, že sa pod ľadom Antarktídy nachádza zrejme najväčší impaktný kráter na Zemi s priemerom zhruba 550 kilometrov.
Najnižšiu teplotu vzduchu na povrchu našej planéty namerali 21. júla 1983.
Antarktída prišla v rokoch 1992-2011 o takmer 84 miliárd ton ľadu ročne. Od roku 2012 do 2017 sa topenie ľadu zintenzívnilo na viac než 241 miliárd ton ročne.
Vedci dopestovali prvú úrodu zeleniny v skleníku využívanom v rámci projektu, ktorého cieľom je pomôcť astronautom dorábať čerstvé potraviny na iných planétach.
Účastníkom antarktickej expedície Masarykovej univerzity v Brne neprialo počasie. Aj tak našli zaujímavé lišajníky, ďalšie poznatky priniesol výskum mikroorganizmov.
Príčinou je preskupovanie ľadovca Mertz pri východných brehoch Antarktídy.
Od Antarktídy sa odtrhol kus ľadovca zhruba vo veľkosti Košického kraja a odplával na šíre more. Váži asi bilión ton a má rozlohu vyše 6-tisíc štvorcových kilometrov.
Pocit pokory, trpezlivosti, sebaovládania, ale aj možnosť pracovať v zaujímavom prostredí s experimentálnym materiálom.
Desiatky rokov slúžili v Antarktíde ako jediné ľudské príbytky jednoduché drevené chaty.
Brazília do novej stanice, ktorú jej stavia čínska firma, investuje 100 000 dolárov. Aj keď komplex neuvidí prakticky žiaden človek okrem vedcov.
Ľadová kryha s odhadovanou rozlohou viac ako 5000 kilometrov štvorcových sa podľa vedcov v najbližšom čase odlomí od šelfového ľadovca na západe Antarktídy.
V roku 1977 spravila Argentína riskantný a podivuhodný krok – v snahe uplatniť nárok na časť kontinentu poslala do Antarktídy tehotnú matku.
Americkí vedci Allan Ashworth zo Štátnej univerzity v Severnej Dakote a Terry Erwin objavili vôbec prvú fosíliu bystruškovitého chrobáka v Antarktíde.