Vnútropolitické napätie v Arménsku pretrváva.
Jerevanské ulice plné demonštrantov, blokované cestné ťahy, ako aj blokovanie metra, taký bol podľa portálu ArmenNews pohľad nielen na arménsku metropolu.
Pašinjan už skôr v stredu avizoval, že on sám i jeho prívrženci budú pokračovať v protestoch proti vládnucej elite a v prejavoch občianskej neposlušnosti.
Opozičný líder nezískal v zákonodarnom zbore, v ktorom má väčšinu vládnuca Republikánska strana, dostatok hlasov.
Úradujúci predseda arménskej vlády Karapetjan navrhol prezidentovi Sarkisjanovi, aby so všetkými politickými silami posúdil možnosti riešenia súčasnej krízy v krajine.
Karapetjan sa stal premiérom po tom, ako Serž Sarkisjan podal demisiu v dôsledku pouličných protestov. V stredu budú rokovania medzi vládou a opozíciou.
Serž Sargsian (63) ustúpil pod tlakom "zamatovej revolúcie", ktorú proti "uzurpovaniu moci" vyhlásil opozičný poslanec Nikol Pašinian.
Demonštranti žiadajú demisiu premiéra Serža Sarksjana, ktorého parlament potvrdil vo funkcii 17. apríla.
Protesty proti zvoleniu bývalého prezidenta Serža Sarkisjana za premiéra parlamentom prebiehajú od 13. apríla.
Serž Sargsian, ktorý desať rokov vládol trojmiliónovej zakaukazskej republike ako prezident, sa v utorok ujal funkcie premiéra.
Takzvané Zürišské protokoly, ktoré podpísali Jerevan a Ankara v roku 2009, mali za cieľ otvoriť hranicu medzi Tureckom a Arménskom.
Turecké ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo holandského diplomata. Historici odhadujú, že v bývalej Osmanskej ríši bolo pred vyše storočím zavraždených približne 1,5 milióna Arménov.
Holandská vláda sa však napriek výsledkom hlasovania nebude riadiť týmto rozhodnutím, uviedla ministerka zahraničných vecí Sigrid Kaagová.
Turecko označenie sto rokov starého masakra v Osmanskej ríši za genocídu odmieta a kritizuje krajiny, ktoré vyvražďovanie Arménov označili za genocídu.
Cieľom výstavy je prezentovať mapy, podľa ktorých sa dajú sledovať niektoré kľúčové momenty arménskych dejín.
Zabíjanie Arménov osmanskými Turkami počas prvej svetovej vojny predstavuje jedno z najhorších masových zverstiev 20. storočia a "temnú kapitolu" v dejinách.
V Arménsku sa uzavreli volebné strediská, skončili sa prvé parlamentné voľby v krajine po referende z roku 2015.
Občania Arménska hlasujú v nedeľu v prvých parlamentných voľbách po referende o ústavnej reforme z roku 2015.
Arménsky premiér Hovik Abrahamjan vo štvrtok na zasadnutí svojej vlády v Jerevane oznámil, že sa rozhodol podať demisiu.
Hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert poprel informácie o tom, že by sa kabinet chcel dištancovať od arménskej rezolúcie prijatej parlamentom.