Vesmír sa zrejme nerozpína rovnomerne, ako to po desaťročia predpokladali astronómovia. Naznačuje to nová štúdia založená na dátach z viacerých vesmírnych observatórií.
Planéta Wasp-76b rotuje tak blízko pri svojej hviezde, že na jej slnečnej strane panuje teplota 2 400 stupňov Celzia. To je dosť na to, aby sa vyparovali kovy.
V ďalekej budúcnosti Slnko vyčerpá svoje vodíkové palivo a vstúpi do toho, čo astronómovia nazývajú fázou "obrovskej vetvy".
Dnes, 28. februára, si pripomíname nevšednú astronomickú udalosť – pád meteoritu tisíckrát jasnejšieho ako Mesiac v splne.
Zem má popri Mesiaci ešte druhého prirodzeného súputníka.
V centre našej galaxie Mliečnej dráhy objavili astronómovia záhadné objekty, ktoré obiehajú okolo supermasívnej čiernej diery.
Astronómovia odhalili záhadný rýchlo sa opakujúci rádiový signál, a to z nie veľmi vzdialenej špirálovej galaxie podobné tej našej.
Kométu aj meteorický roj budeme môcť pozorovať počas vianočných sviatkov.
Astronómom sa podarilo detekovať extrémne veľkú hviezdnu čiernu dieru v Mliečnej dráhe.
Po tohtotýždňovom objave vo vzdialenom hviezdnom systéme v našej Mliečnej dráhe musia astronómovia opäť prepisovať naše súčasné poznatky o vesmíre.
Súťažné návrhy môžete posielať do 31. augusta.
Kanadským astronómom sa podarilo zaznamenať nové rádiové vlny z hlbokého kozmického priestoru.
V roku 2016 oznámili astronómovia z Kalifornského technologického inštitútu, že objavili deviatu planétu slnečnej sústavy, takzvanú planétu Deväť.
Astronómovia z Univerzity Komenského v Bratislave nainštalovali svoje originálne astronomické zariadenie na špičkových svetových observatóriách na Havajských ostrovoch.
Po prvý raz sa vedcom podarilo priamo zistiť zloženie atmosféry exoplanéty, teda planéty mimo našej slnečnej sústavy.
Astronómovia zo Spojených štátov objavili doteraz najjasnejšiu galaxiu, ktorej infračervený svetelný výdaj zodpovedá ekvivalentu 300 biliónov sĺnk.
Systém na Kanárskych ostrovoch, ktorý sleduje meteory pri stretnutí so Zemou, vytvoril astronóm Juraj Tóth s kolegami. Podobný plánujú umiestniť aj v Čile.
Americkí astronómovia v novej štúdii priznali, že urobili chybu, keď svoje pozorovania interpretovali ako objav gravitačných vĺn. Z omylu ich usvedčili nové dáta.
Vek sústavy, ktorú tvorí 5 planét veľkosti Zeme, odhadujú vedci na 11,2 miliardy rokov. Slnečná sústava má pritom 4,5 a celý vesmír 13,8 miliardy rokov.
Niektoré z telies sa pohybujú na dráhach, ktorých excentrický tvar možno vysvetliť len existenciou gravitačnej príťažlivosti iných telies.