Podľa kritikov však hlasovanie nebolo vzhľadom na represie ani slobodné, ani spravodlivé.
Arménsko, ktoré sa so susedným Azerbajdžanom desiatky rokov sporí o oblasť Náhorného Karabachu, sa na pomoc Ruska už viac nemôže spoliehať. Premiér Arménska tak volá po prímerí a rokovaniach bez zbraní.
Pred takmer 30 rokmi sa 20. februára 1994 skončila vojna o Náhorný Karabach medzi Arménskom a porazeným Azerbajdžanom. Konflikt si vyžiadal okolo 40 tisíc životov a stotisícky utečencov na oboch stranách. Vojna síce skončila, no konflikt stále trvá. Ani jedna z krajín nie je ochotná vzdať sa svojich nárokov na toto územie.
Azerbajdžan a Arménsko vedú dlhodobý konflikt o územie Náhorného Karabachu.
Jerevan na predošlom pojednávaní tvrdil, že v regióne dochádza k etnickým čistkám, čo Baku poprelo.
DANIEL VESELÝ: Za aktuálnou a plne predvídateľnou erupciou násilia medzi Izraelom a Palestínčanmi stojí krvavá koordinovaná operácia Hamasu na izraelskom území.
Predstavitelia Spojených štátov, Európskej únie a Ruska sa v septembri zišli v Turecku na neverejných mimoriadnych rokovaniach.
Azerbajdžan, kde vládne autoritársky režim, prevzal minulý týždeň úplnú kontrolu nad Karabachom.
Obyvatelia majú strach z prenasledovania a etnických čistiek napriek vyhláseniam z Baku, ktoré sľubuje rešpektovať ich práva.
Pohraničná stráž Vardanjana zadržala v Lačinskom koridore - jedinej spojnici Karabachu s Arménskom.
Obyvatelia Náhorného Karabachu začali z tohto regiónu odchádzať od 24. septembra.
Učiteľka na dôchodku utiekla so svojou rodinou z Náhorného Karabachu len s oblečením, ktoré mala na sebe. Neverí, že sa bude môcť raz vrátiť.
Počet obetí bleskovej vojenskej operácie presiahol 400.
EK sa obáva, že blesková vojenská operácia Azerbajdžanu vyvolá masový exodus obyvateľov z tohto sporného regiónu.
PAVEL P. KOPECKÝ: Výsledkom realpolitiky na Kaukaze sa stalo obetovanie doterajšieho arménskeho Náhorného Karabachu „vyšším záujmom“, a to najmä oveľa dôležitejšej hre o Ukrajinu.
Azerbajdžanské úrady popierajú tvrdenia, že plánujú v regióne vykonávať etnické čistky.
Naši ľudia nechcú žiť na území, ktoré je súčasťou Azerbajdžanu, uviedol predstaviteľ karabašských Arménov.
MICHAL HORSKÝ: Rinčanie zbraní na okraji Európy. Azerbajdžanský prezident Alijev „to dal" na Putina - proti slabšiemu spustil „protiteroristickú operáciu”. Nebyť ruskej agresie, k otvorenému konfliktu by tak skoro neprišlo.
Spor o prevažne Arménmi obývaný región, ktorý ale podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, sa končí tak, ako Kyjev túži zavŕšiť ruskú inváziu: obnovením územnej celistvosti svojej krajiny.
Baku v utorok začalo vojenskú operáciu v horskej enkláve, o ktorú vedie už desiatky rokov spor s Arménskom. Zahynulo už najmenej 27 ľudí.