TOMÁŠ IMRICH PROFANT: Ak 1 % najbohatších emituje takmer polovicu globálneho CO2, je zrejmé, že z hľadiska udržateľnosti nie je odstránenie extrémnej chudoby problémom.
IGOR DANIŠ: V roku 1945 labouristi šokujúco vyhrali voľby. Zaviedli sociálne reformy a položili základy štátu blahobytu. Podarí sa labouristom aj teraz uskutočniť historický obrat?
ZUZANA KUSÁ: Spokojnosť so životom počas pandémie neklesla. Správa to vysvetľuje vysokým nárastom pomoci a podpory, ktorú ľudia všade dostávali od blízkych a priateľov.
Ľudia sa na dlhé hodiny ponárajú do virtuálnej reality v ilúzii, že sú vďaka technológii bližšie k sebe. Východiská hľadáme s Jánom Markošom.
ANETTA ČAPLÁNOVÁ: Návrhy na presun daňového zaťaženia k zdaneniu spotreby sú často založené na argumente, že zdanenie spotreby stimuluje ekonomický rast.
IVAN HOFFMAN: Po prvotnom vlaňajšom jarnom šoku, že existuje smrť, sa verejnosť pozoruhodne rýchlo zmierila s tým, že na smrti nie je nič neprirodzené.
Veľa ľudí si stále myslí, že výsledkom tvrdej práce je úspech a tiež, že čím viac pracujeme, tým je náš život kvalitnejší.
Býval to ostrov, na ktorom sa ľahko prenášala malária. Zmenil sa na miesto, kam nadšene začali prichádzali investori. Kedysi zaostalý Singapur sa stal ázijským ekonomickým tigrom.
Slovensko sa v porovnaní vyspelých ekonomík pri meraní subjektívneho blahobytu obyvateľov umiestnilo v strednom pásme.