Mlieko a z neho syry, bryndza, tvaroh. K tomu zemiaky, kapusta a slivky, mäso z vôd, z lesa, občas zo zabíjačky či z košiara...
Slovensko, kedysi slávny exportér bryndze, má problémy s udržaním existujúcich chovov oviec. Vymiera generácia bačov šesťdesiatnikov.
Bryndzové halušky nás ako kulinárska ikona preslávili aj za hranicami. Začína sa nimi ochutnávanie slovenských jedál... ale často aj končí.
Probiotická bomba, biele zlato, najlepší patent prírody, pochúťka, čo lieči - takéto prívlastky dávajú bryndzi. Obsahuje mnoho probiotických mliečnych baktérií a kvasiniek.
Václav Fabrici sa postaral o to, že poľnohospodárstvo v dolinách pod Volovskými vrchmi stále žije, dáva ľuďom prácu a horské lúky živia čriedy dobytka a oviec.
Bryndziarska súčasnosť je plná paradoxov. Slovensko má najväčší počet bryndziarní v histórii, ale vyrába polovičné množstvo bryndze v porovnaní s rokom 1985.
Bryndzu, najmä tú májovú, odborníci považujú za unikátny patent prírody, ktorý zachováva všetky pôvodné zložky ovčieho mlieka. Jej blahodarné účinky na organizmus ospevujú vedci i lekári.
S bryndzou sa dajú tvoriť originálne raňajky, chuťovky, polievky, hlavné jedlá i delikatesy zážitkovej gastronómie.
K jedinečnej slovenskej kuchyni patrí bryndza, ale aj žinčica či oštiepok.
Pokrmy z bryndze sa neobmedzujú len na tradičné slovenské halušky. Veľmi obľúbené, dokonca určené aj na slávnostné chvíle sú bryndzové nátierky.
Sezóna jarnej bryndze sa začína. Ako ju vyrábať bezpečnejšie, skúmajú odborníci zo Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave.
Družstvo v Kluknave na Spiši je jediným slovenským výrobcom, ktorý vyrába Slovenskú bryndzu. Majú však aj problémy - na salašoch nechce skoro nik robiť.
Slovensko stráca potravinovú identitu. Globalizácia zasiahla už aj bryndzu, národnú top potravinu. Viacerí jej výrobcovia dovážajú ovčie mlieko z cudziny.
Dunajské ryby, liptovské syry, exotické plody a stovky ďalších dobrôt vniesli do prešporskej kuchyne bohatého a kozmopolitného kulinárskeho ducha.
Vo výžive zabezpečujú mliečne výrobky asi 70 % prísunu vápnika. Nasleduje ovocie a zelenina (16 %), voda (7 %), cereálie (4 %). Nezabudnite na mikrobiálny fenomén bryndzu!
Hornatá Orava nepatrila k regiónom, v ktorých by sa darilo poľnohospodárstvu. V drsných podmienkach obyvatelia dorábali plodiny, ktorým sa darilo prežívať.
Bryndza stelesňuje našu národnú kuchyňu. Ako sa dostane až na náš stôl?
Čo prvé človeku napadne pri počutí slova bryndza? Samozrejme halušky. Tie ozajstné halušky musia byť zemiakové.
Na salašoch si v týchto dňoch zákazníci nekúpia čerstvú bryndzu, syr či žinčicu, ktoré sa vyrábajú zo surového mlieka.
Stravovacie zvyklosti Slovákov sa menia. Po tom, čo ľudia ochutnali pizzu, steaky a hamburgery, sa znovu vracajú k pôvodným slovenským potravinám.