Veľké vášne vyvolal pred vyše 30 rokmi nielen navrhovaný názov česko-slovenského štátu. Jablkom sváru sa stála aj nová podoba štátneho znaku.
Do akej miery sú volebné prognózy spoľahlivé, dá sa im vôbec veriť? Odpoveď hľadáme v krátkom výlete do histórie.
ĽUBOŠ PAVELKA: Južné ovocia bolo v čase socializmu vzácnosťou. Výnimku tvorili sviatky, keď sa do obchodov dostalo viac mandarínok a kvalitných pomarančov.
Tridsať rokov po nežnej revolúcii sa dve mladé autorky Zuzana Palovič a Gabriela Beregházyová podujali načrtnúť v knihe portrét režimu.
Pred 30 rokmi padol v Československu socialistický režim. Len o tri roky neskôr sa Slovensko vydalo cestou samostatnosti. Ktoré udalosti ho počas troch desiatok rokov slobody najviac ovplyvnili?
IGOR GREXA: Kto by si takú neželal? Ale žeby práve revolúciu, ktorá, podľa francúzskeho právnika Vergniauda, požiera svoje vlastné deti?
PAVEL P. KOPECKÝ: Zrod Československa, počiatku vlastnej štátnosti, neznamená pre väčšinu Čechov a Slovákov nič. Politici ten deň chápu iba ako príležitosť na bezduché rituály.
MARTIN KRNO: Kým oslavy 101. výročia založenia ČSR vyvrcholili v Prahe udeľovaním vyznamenaní, v Bratislave sa hádali, či by mal byť štátnym sviatkom 28. alebo 30. október.
IGOR GREXA: Slováci aj Česi hádam nezabudnú, že hoci žijú teraz vlastný život, sú vôľou svojich prarodičov i rodičov medzinárodní súrodenci. A zostanú nimi.
V auguste 1989 sa skutočne schyľovalo k vážnej konfrontácii. To sú slová vtedajšieho šéfa ŠtB generála Alojza Lorenca.
Poslanci za Komunistickú stranu Ruskej federácie sa pokúšajú pretlačiť zákon, ktorý by poskytol účastníkom invázie do Československa výsady.
Túto eventualitu pripustil Jurij Švytkin, poslanec za hlavnú vládnu stranu Jednotné Rusko a podpredseda branného výboru Štátnej dumy.
Prvá časť historického cyklu k 30. výročiu revolúcií v strednej a východnej Európe.
Informovala o tom v nedeľu britská stanica BBC.
Zachráňte pred smrťou naše choré a podvyživené deti! Zúfale volanie Masarykovej dcéry Alice našlo pred 100 rokmi živý ohlas najmä v USA a na Britských ostrovoch.
Štefan Osuský patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti medzivojnovej československej diplomacie.
„Niektorým ľuďom príde Sklenená izba studená, sterilná ako nejaká klinika či kancelária. No mne sa zdala vzrušujúca,“ tvrdí autor knihy Sklenená izba Simon Mawer.
ĽUBOŠ PAVELKA: Sté výročie československej koruny, ktorá po vzniku republiky nahradila inflačnú rakúsko-uhorskú menu, si Česko pripomenulo s patričnou hrdosťou.
V pondelok 25. februára uplynie 100 rokov, odkedy sa začala rodiť spoločná mena Čechov a Slovákov.
Slovensky zmýšľajúci obyvatelia starého Prešporka nežili za monarchie v ľahkých pomeroch.