GABRIELA ROTHMAYEROVÁ: Petrovi Kalmusovi by sme sa mali vlastne poďakovať: Alexander Dubček bol politik na vysokom poste, ale všetci sme vo svojom malom živote videli piruety.
Po brutálnom potlačení študentskej demonštrácie v Prahe 17. 11. 1989 sa Československo ocitlo v stredobode pozornosti CIA. Tá po 30 rokoch odtajnila časť dokumentov.
Jeho prvá zahraničná cesta viedla už krátko po historickom lete do Československa. O päť rokov neskôr navštívil aj Slovensko. Vysoké Tatry mu prirástli k srdcu.
Pred 75 rokmi bol v Československu po penicilíne porovnateľný dopyt, aký je teraz po vakcínach proti ochoreniu COVID-19. Problém bol s výrobou a distribúciou.
U nás sme vlastnú výrobu vakcín kedysi prerušili, a to dosť brutálnym spôsobom. Pritom v ČSSR sa vo veľkom vyrábali vakcíny rôzneho druhu. Dokonca sa vyvážali.
Niekdajší americký prezident Barack Obama bol ako študent ohromený protestmi počas takzvanej Nežnej revolúcie v Československu.
Martina Navrátilová sa vrátila k téme odchodu z Československa do USA.
Okrem gratulácie k štátnemu sviatku vyjadrila prezidentka solidaritu s občanmi Českej republiky v súvislosti s pandémiou koronavírusu.
ĽUBOŠ PAVELKA: Cestovný ruch v čase socializmu, rovnako ako celá spoločnosť, bol na míle vzdialený dnešnej realite. Aspoň pokiaľ ide o obdobie pred prepuknutím pandémie.
Milada Horáková obvinená z velezrady bola počas komunistických politických procesoch odsúdená na smrť. Takisto aj Jan Buchal, Oldřich Pecl a Záviš Kalandra.
Znie to priam neuveriteľne, ale šéfom misie UNRRA v Československu bol skutočne sovietsky občan ruskej národnosti Piotr Ivanovič Alexejev.
Veľké vášne vyvolal pred vyše 30 rokmi nielen navrhovaný názov česko-slovenského štátu. Jablkom sváru sa stála aj nová podoba štátneho znaku.
Do akej miery sú volebné prognózy spoľahlivé, dá sa im vôbec veriť? Odpoveď hľadáme v krátkom výlete do histórie.
ĽUBOŠ PAVELKA: Južné ovocia bolo v čase socializmu vzácnosťou. Výnimku tvorili sviatky, keď sa do obchodov dostalo viac mandarínok a kvalitných pomarančov.
Tridsať rokov po nežnej revolúcii sa dve mladé autorky Zuzana Palovič a Gabriela Beregházyová podujali načrtnúť v knihe portrét režimu.
Pred 30 rokmi padol v Československu socialistický režim. Len o tri roky neskôr sa Slovensko vydalo cestou samostatnosti. Ktoré udalosti ho počas troch desiatok rokov slobody najviac ovplyvnili?
IGOR GREXA: Kto by si takú neželal? Ale žeby práve revolúciu, ktorá, podľa francúzskeho právnika Vergniauda, požiera svoje vlastné deti?
PAVEL P. KOPECKÝ: Zrod Československa, počiatku vlastnej štátnosti, neznamená pre väčšinu Čechov a Slovákov nič. Politici ten deň chápu iba ako príležitosť na bezduché rituály.
MARTIN KRNO: Kým oslavy 101. výročia založenia ČSR vyvrcholili v Prahe udeľovaním vyznamenaní, v Bratislave sa hádali, či by mal byť štátnym sviatkom 28. alebo 30. október.
IGOR GREXA: Slováci aj Česi hádam nezabudnú, že hoci žijú teraz vlastný život, sú vôľou svojich prarodičov i rodičov medzinárodní súrodenci. A zostanú nimi.