Priemerná teplota Zeme sa za uplynulé dva roky zvýšila o kritických 1,5 stupňa, informovala meteorologická služba EÚ Copernicus.
Obdobie, ktoré na Zemi práve prežívame, je pravdepodobne najteplejšie za posledných 100-tisíc rokov.
Extrémne počasie má dopady na ľudské životy, varujú klimatológovia a naliehajú na prijatie opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov.
Štart z komplexu Kourou sa oneskoril o jeden deň kvôli problémom v elektrických rozvodoch na pozemných spojeniach.
Tohtoročný apríl je už 11. mesiac za sebou, ktorý sa stal najteplejším v histórii meraní.
Priemerné teploty za posledných päť rokov v Európe dosahujú o 2,3 stupňa Celzia viac v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami.
Priemerná teplota vzduchu pri zemskom povrchu v marci dosahovala hodnoty 14,14 stupňa Celzia.
Priemerné denné teploty na hladine svetových oceánov minulý mesiac tiež pokorili rekordy.
Pre Európu však minulý rok najteplejším nebol.
Rok 2023 bude podľa vedcov najteplejším rokom nielen od začiatku vedenia meteorologických záznamov, ale za posledných viac ako 100-tisíc rokov.
Október bol piatym takýmto rekordným mesiacom po sebe v roku 2023, ktorý sa takmer s istotou stane najteplejším v histórii záznamov.
Rok 2023 je na dobrej ceste stať sa najhorúcejším, aký kedy bol na svete zaznamenaný, oznámila služba Copernicus.
Priemerná celosvetová teplota bola o 1,5 stupňa vyššia v porovnaní s predpriemyselnou érou.
Celosvetová priemerná teplota predstavovala 16,51 stupňa Celzia.
Svet má za sebou druhý najteplejší marec v histórii merania. Oznámila to vo svojej pravidelnej mesačnej správe únijná meteorologická služba Copernicus.
Dlhotrvajúca a intenzívna vlna horúčav, ktorá sužuje niektoré časti severnej a západnej Európy, vytvára teplotné rekordy.
Počasie sprevádzali silné kontrasty. Na juhu padali teplotné rekordy, západ bojoval so záplavami.
Tohtoročný marec bol v Európe tretím najchladnejším za posledných desať rokov, celosvetovo však panovali nadpriemerne vysoké teploty.
Na začiatku februára sfarbil na mnohých miestach Európy čerstvo napadaný sneh.
Správa Európskej služby na monitorovanie atmosféry Copernicus (CAMS) hovorí, že ozónová diera nad Antarktídou dosiahla dosiaľ najväčšie rozmery v celej histórii monitorovania.