V tichosti a komorne, bez vojenských prehliadok a pouličných veselíc si Európa pripomenula trištvrte storočia od konca najstrašnejšej vojny na jej pôde.
Pri príležitosti 75. výročia ukončenia II. svetovej vojny položili najvyšší ústavní činitelia vence pri pamätníku na vojenskom cintoríne Háj-Nicovô v L. Mikuláši.
Vyše 60 miliónov obetí druhej svetovej vojny by pre nás malo byť veľkým výkričníkom, hovorí Jozef Bystrický z Vojenského historického ústavu.
Uviedol to minister zahraničných vecí Ivan Korčok po stretnutí s veľvyslancami siedmich krajín, ktoré sa podieľali na oslobodení Slovenska.
Prezident ho podpísal napriek kritike zo strany svojho vlastného výboru pre ľudské práva.
Sme vo vojne, opakujú teraz politici na ospravedlnenie mimoriadnych opatrení. Súčasná situácia skutočne niečím pripomína vojnové alebo povojnové časy...
Litovský parlament v jednomyseľne prijatom vyhlásení vyzval Európu k odporu voči "historickému revizionizmu" a "dezinformáciám", aké uplatňuje a šíri Rusko ohľadom histórie druhej sv. vojny.
MARTIN KRNO: Napriek mimoriadnej situácii si cestu na Slavín našli Boris Kollár aj Igor Matovič, expremiér Pellegrini, minister obrany Naď a ďalší činitelia.
Uznávam, že hlavné mesto má prednosť, ale ani na Liptovský Mikuláš a ťažké boje oň by sa 4. apríla nemalo zabúdať, pripomína vojenský historik Oldřich Vaněk.
Bol veľkonočný týždeň a ľudí na juhozápade Slovenska ovládol strach. Pred 75 rokmi sa priblížil front už k Bratislave.
"Cirkev sa nebojí histórie. Naopak, miluje ju." Aj týmito slovami pápež František zdôvodnil, prečo sprístupnil archívy z obdobia, keď bol hlavou katolíckej cirkvi Pius XII.
Druhého marca Vatikán otvoril archívy týkajúce sa pontifikátu pápeža Pia XII. (1939 -1958). Čo to znamená pre Slovensko porozprával historik Ivan Kamenec (81).
IGOR GREXA: Podľa niektorých de Gaulla vlastne vytvoril Stalin, a určite nie nezištne. Ale nehovorme to nahlas. Francúzski patrioti by sa mohli uraziť.
Príbeh o architektúre a meste, budovanom v zložitých časoch vojnovej a povojnovej konjunktúry.
Farnes bol jedným z tritisíc spojeneckých pilotov, ktorí bojovali proti nacistickému Nemecku v bitke o Britániu v roku 1940.
Prezidentka to skonštatovala počas spomienkového podujatia pri príležitosti 75. výročia vypálenia obcí Ostrý Grúň a Kľak nacistickými jednotkami.
Premiér to povedal po pietnom akte kladenia vencov k pamätníku obetí druhej svetovej vojny v obci Cigeľ.
Moskva a Varšava sa navzájom obviňujú z napomáhania hitlerovskému Nemecku pri rozpútaní svetového požiaru.
Hoci mal iba 22 rokov, keď zahynul, stal sa legendou. V rebríčku najúspešnejších československých stíhačov počas 2. svetovej vojny mu patrí 5. miesto.
Do kín prichádza nový film Malá ríša.