RADOVAN GEIST: Príchod vakcín dáva nádej, že na budúci rok hospodárska kríza ustúpi. Riziká však ostávajú – stabilita eurozóny dnes leží len na pleciach Európskej centrálnej banky.
Robí tak pre prípad, že pandémia nového koronavírusu priniesla na jar ekonomike nepríjemné prekvapenie.
Európska centrálna banka zvýšila monetárne stimuly na podporu ekonomiky eurozóny bojujúcej s pandémiou nového koronavírusu. Zároveň predložila aktualizované makroekonomické prognózy.
ĽUBOŠ PAVELKA: Pandémia a masívne tlačenie peňazí centrálnymi bankami negatívne vplývajú nielen na úspory investorov, ale aj na rozpočty verejných financií, firmy, živnostníkov a zamestnancov. Výnimkou nie sú ani poisťovne.
Predstavitelia Európskej centrálnej banky varovali pred akceptovaním nízkej inflácie a zdôraznili riziká, ktoré predstavuje silné euro.
RADOVAN GEIST: Európsku spoluprácu neohrozujú už len nacionalisti, extrémisti, nezodpovední populisti, ktorí zneužívajú protieurópsku rétoriku, ale aj ústavní sudcovia z Nemecka.
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: Prečo by mal štát z prostriedkov daňových poplatníkov zachraňovať firmy, ktorých akcionári si vyplácajú tučné odmeny?
RADOVAN GEIST: Keď sa lídri Holandska, Nemecka, Fínska a Rakúska postavili proti spoločným dlhopisom eurozóny, ktoré by tlmili dosahy pandémie, takú reakciu asi nečakali.
ĽUBOŠ PAVELKA: V dôsledku pandémie koronavírusom sa ekonomiky ocitajú v situácii, akú poznáme z rozprávky o Šípkovej Ruženke.
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: V roku 2015 sa zo Slovenska do zahraničia vyviezli dividendy vo výške 2 564,1 milióna eur, z toho na banky pripadlo 16,7 percenta.
ĽUBOŠ PAVELKA: Nízke úroky sú hrobárom bánk aj sporiteľov vrátane dôchodkového sporenia. Dôvodom súčasných nízkych úrokov je vysoká ponuka peňazí a nízky dopyt.
MARTIN KOVÁČIK: Štát by mal podporovať konkurenciu medzi bankami a dávať ešte viac pozor na to, či poplatkami náhodou nevytvárajú kartel.
MARTIN KOVÁČIK: Môžu elektromobily doviesť Európu do hospodárskej krízy? Samy osebe nie, ale v spojitosti s ďalšími okolnosťami to môže byť posledná kvapka.
ĽUBOŠ PAVELKA: Politika ECB vo forme fetišu lacných peňazí je úplne zbytočná, pretože zdvíhať infláciu netreba. Jej priemerná miera v eurozóne predstavuje 1,6 percenta ročne.
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: Automatizácia môže postihnúť stratou práce až 65 percent zamestnancov! Ako vysvetliť zotrvačnosť štátnej podpory tam, kde dôjde k vysokej miere prepúšťania?
RADOVAN GEIST: Odchádzajúceho prezidenta ECB Maria Draghiho si budeme pamätať pre dve veci: záchranu eura a neustály boj so zástancami reštriktívnej menovej politiky.
RADOVAN GEIST: Boj o miesto prezidenta Európskej centrálnej banky bol aj súbojom o jej budúce strategické smerovanie.
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: Je nevyhnutné uskutočniť zásadné kroky k dostavbe „architektúry“ eurozóny ako dobudovanie bankovej, fiškálnej únie potom aj politickej únie?
ĽUBOŠ PAVELKA: Úvod roka 2009 znamenal pre Slovensko rozlúčku s korunou a jej nahradenie eurom. Obavy zo zrýchlenia inflačných tlakov sa ukázali ako zbytočné.