Najhoršie sú na tom podľa prieskumu slobodní ľudia, polovica z nich nemá žiadnu rezervu.
Aktuálna kríza sa prejavuje aj v negatívnej zmene osobného mesačného príjmu Slovákov. Jeho pokles v porovnaní so začiatkom minulého roka deklarovala v novembri takmer tretina (31%) opýtaných vo veku 18 až 60 rokov.
Takmer každý tretí Slovák nemá finančnú rezervu a ani si ju netvorí. Pritom finančný stres má negatívny dopad na zdravie a psychickú pohodu.
Mať finančnú rezervu je dôležité vždy. Ešte dôležitejšia je pri súčasnej vysokej inflácii.
Rezerva by mala byť minimálne vo výške šesťnásobku mesačného príjmu.
Pod zlú finančnú situáciu sa v mnohých prípadoch podpísal zlý prístup k financiám a sporeniu.
Pandémia poukázala na to, že mnohí Slováci nemajú vytvorené žiadne finančné vankúše.
V priemere jeden zo šiestich Slovákov nemá vytvorenú žiadnu finančnú rezervu. Vyplýva to zo štúdie LifeStyle 2018 spoločnosti Kantar Slovakia na vzorke 2094 respondentov.
Približne každý šiesty Slovák nemá vytvorenú žiadnu finančnú rezervu, pričom najmenej si sporia mladí do 24 rokov.
Ľudia chcú mať v súčasnosti všetko a najlepšie okamžite. Nie je pre nich prirodzené, že to, čo chcú, odkladajú na neskôr. Dokazuje to viacero vedeckých štúdií.
Blíži sa koniec roka a s tým prichádza aj čas bilancovať. Podľa ľudovej múdrosti by človek pred koncom starého roka nemal byť nikomu nič dlžný.
Až 90 % Slovákov je v pluse. Debet využíva iba 7 % našincov. Rezervu si tvoríme nielen na účtoch, peniaze máme uložené aj na vkladných knižkách či v podielových fondoch.
Takmer štvrtina Slovákov má pri strate zamestnania úspory len na jeden mesiac. Informatici vydržia až osem mesiacov.
Z rezervy nevyberáme financie na hlúposti. Ak si chcete kúpiť niečo len tak, najskôr sa na to vyspite.