Slnko je kľúčom k životu na Zemi. Bez neho by nebolo svetlo, teplo, potrava, počasie, dni, ročné obdobia, nebola by Zem, ako ju poznáme. V skutočnosti by nebola nijaká slnečná sústava.
Astronómovia zo Spojených štátov objavili doteraz najjasnejšiu galaxiu, ktorej infračervený svetelný výdaj zodpovedá ekvivalentu 300 biliónov sĺnk.
My si možno nevieme predstaviť, že by mimozemšťania používali energiu z hviezd na prevádzku svojich počítačov, vesmírne lety, komunikáciu a podobne.
Vek sústavy, ktorú tvorí 5 planét veľkosti Zeme, odhadujú vedci na 11,2 miliardy rokov. Slnečná sústava má pritom 4,5 a celý vesmír 13,8 miliardy rokov.
V strede našej galaxie sa podarilo vypátrať organické molekuly, so štruktúrou podobnou komplexným molekulám, ktoré stáli pri začiatkoch vzniku života na Zemi.
Austrálski astronómovia objavili najstaršiu doteraz známu hviezdu, ktorá vznikla krátko po zrode vesmíru. Informovali o tom v najnovšom vydaní vedeckého magazínu Nature.
Hubblov vesmírny teleskop nahliadol doteraz najďalej do histórie vesmíru a umožnil ľuďom pozorovať formovanie galaxií, ktoré sa odohrávalo pred 13,2 miliardy rokov.
Experti z Európskej vesmírnej agentúry, ktorí pomocou Slnečného a heliosférického observatória (SOHO) sledovali kométu Ison, potvrdili, že kométa zanikla.
V súhvezdí Kozorožca astronómovia objavili osamelú planétu, ktorá neobieha okolo žiadnej hviezdy. Podľa vedcov je relatívne blízko - len 80 svetelných rokov od Zeme.
Vedci chcú zaobstarať farebné snímky stoviek miliónov galaxií počas piatich rokov.