IVAN HOFFMAN: Historické udalosti sa reinterpretujú, hodnotenia sa relativizujú.
PETER MIHÓK: Zamyslime sa seriózne nad príčinami dnešného stavu spoločnosti, Slovenska, Európy a sveta a odhaľujme ich v sebe aj v systéme, v ktorom nielen žijeme, ale ho aj tvoríme.
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: Pandémia a vojna na Ukrajine sú dnes najčastejšie citované faktory rastu cien. Pandémia aj vojna sa raz skončia, no ich dôsledky tak skoro nepominú.
IVAN HOFFMAN: Keď sa z času na čas objaví politik, ktorý sa pokúsi realizovať nejaký dobrý nápad, splniť predvolebný sľub, zväčša to má katastrofálne dôsledky.
IVAN HOFFMAN: S globalistami si padli do noty politici, ktorí dnes v absolútnej väčšine majú lokálny mandát, ale globálnu mentalitu.
IVAN HOFFMAN: Spoločnosť môže stratiť tenký civilizačný náter veľmi rýchlo. Stačí, že elity akceptujú právo silnejšieho a asistujú rekvalifikácii názorových oponentov na nepriateľské živly.
ALENA KREMPASKÁ: Známe spoločnosti odevnom priemysle kvôli pandémii nevyplatili dodávateľov v niektorých krajinách, zamestnanci ostali bez výplaty. Je to globalizácia alebo okrádanie?
SILVIA PORUBÄNOVÁ: Uplynulý rok nás zaskočil neočakávateľnosťou naozaj nepoznaného ohrozenia. Ako zlý sen po ťažkom filme.
ALENA KREMPASKÁ: Jedným z najhorších dôsledkov ekonomickej globalizácie je to, že sa v podstate neoplatí tovar opravovať, pretože nové stojí takmer toľko ako oprava. Môže za to lacná ľudská práca.
ALENA KREMPASKÁ: Čím menej zásahov štátu, tým viac sa vyskytujú predátorské praktiky. Ide o neustály boj o dodržiavanie práv zamestnanca voči neustálemu tlaku na znižovanie nákladov.
IVAN HOFFMAN: V dnešnom drsnom svete, keď strácame ilúzie o pohnútkach integrácie a pocítili sme riziká globalizácie, dostáva potravinová sebestačnosť strategický rozmer.
IVAN HOFFMAN: Ak naša spoločnosť v karanténe nemá skolabovať, treba konať rýchlo. Ale tiež jednoducho. A v tom je problém. Jednoduchému svetu sme odvykli.
IGOR DANIŠ: Ekonomický model bude musieť upustiť od fetišu najnižšej ceny, pretože má vedľajšie náklady pre našu planétu a prejdeme k ekologickejšej lokálnej výrobe.
MARIÁN REPA: Je otázne, či iracionálny strach z koronavírusu napokon nebude mať na globálny obchod väčší vplyv ako všetky „antiglobalizačné protesty“ dohromady.
ROBERT ŽANONY: V dnešnom prepojenom svete neleží riešenie problémov na úrovni národných štátov, ale o úroveň vyššie. Konkrétne v reguláciách globalizácie.
Za posledných 25 rokov mala globalizácia oveľa väčší vplyv na zníženie chudoby ako celá zahraničná pomoc bohatých krajín od 2. svetovej vojny.
IGOR GREXA: Má občan šancu porozumieť, komu záleží na osude jeho potomkov a komu ide o vlastný prospech? Nie je to celé o najmä spôsobe, ako ho zneistiť a vystrašiť?
Model medzinárodných hospodárskych vzťahov je v kríze, problémy sú vážnejšie, než sa predtým zdalo, uviedol ruský prezident Vladimir Putin.
Ekonómovia upozorňujú, že stredná trieda sa stráca a globalizácia ju dokonca postihuje viac ako ľudí s nižšími príjmami.
PETER TAKÁČ: Technologický pokrok dokáže urobiť spoločnosť prosperujúcejšou, ale žiaden ekonomický zákon nezaručuje, že z toho budú mať prospech všetci.