PAVEL MATEJOVIČ: Nepríjemné veci sa zvyknú zametať pod koberec, no v prípade klímy sa problém nedá riešiť dvojstrannou dohodou. Klíma totiž s nami nebude vyjednávať, ani nepristúpi na naše podmienky.
Množstvo ľadu sa v dôsledku otepľovania klímy zmenšuje a medvede preto hľadajú potravu na pevnine.
Pozorovania majú vedcom pomôcť lepšie predpovedať hurikány a iné nepriaznivé počasie a podrobne popísať zmeny na Zemi v dôsledku otepľovania.
Tohtoročný január bol navyše s priemernou teplotou 13,14 stupňa najteplejším v dejinách merania.
Pre Európu však minulý rok najteplejším nebol.
Nekonečný rast nie je možný, máme obmedzené zdroje. Ekonomiku budeme musieť transformovať, hovorí filozof.
V dôsledku globálneho otepľovania zaniklo v Peru v rokoch 2016 - 2020 celkovo 175 ľadovcov.
Generálny tajomník OSN Guterres vyzval svetové spoločenstvo, aby podniklo rázne kroky v plnení záväzkov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov.
Rok 2023 bude podľa vedcov najteplejším rokom nielen od začiatku vedenia meteorologických záznamov, ale za posledných viac ako 100-tisíc rokov.
Koncentrácia skleníkových plynov v zemskej atmosfére sa vlani dostala na rekordnú úroveň.
Rok 2023 sa má stať najteplejším rokom v histórii. Tri až šesť miliárd ľudí by sa do konca storočia mohlo ocitnúť mimo obývateľnej oblasti zemegule.
Keď sa ľadovce roztopia, vypustia do mora viac sladkej vody. To môže viesť k narušeniu prúdov v južných oceánoch.
RADOVAN GEIST: Antienvironmentálna vlna býva motivovaná obavami zo sociálnych dosahov radikálnych enviroopatrení. Samozrejme, zelená transformácia má byť sociálne férová.
Hlavným dôvodom je klimatická zmena a strata habitatu napríklad pre odlesňovanie a zatopenie údolí riek po výstavbe priehrad.
Ľadu je tento rok málo aj na opačnej strane sveta, v Arktíde. Zmenšovanie ľadovej pokrývky môže urýchliť otepľovanie planéty.
Najvyššiu teplotu 33,3 stupňa zaznamenali Nemci 12. septembra v meste Waghäusel.
To môže ohroziť druhy citlivé na teplotu vody. Oceány pohltili 90 percent zvyškového tepla vyprodukovaného ľudskou činnosťou od začiatku priemyselnej revolúcie.
Na vine sú podľa vedcov predovšetkým zmena klímy spôsobená ľudskou činnosťou.
Od konca 19. storočia sa roztopilo viac ako 200 alpských ľadovcov, po ktorých zostali len sutiny a skaly.
Mohlo by to mať vážne následky pre lesy na celom svete. Všetko bude závisieť od stupňa oteplenia.