Pri príležitosti majstrovstiev sveta vo futbale vám Pravda prináša niektoré zaujímavé príbehy z histórie najpopulárnejšieho turnaja na svete. Víťazstvá i prehry, slávne góly i omyly. Aj takéto boli súboje o titul šampiónov.
Futbalisti Rakúska sa už roky radia medzi šedý európsky priemer, boli však časy, keď patrili medzi najlepších.
Od okamihu, ktorý zmenil Robertovi Baggiovi život, uplynulo už dvadsať rokov. Aj po dlhom čase by ho však najradšej vymazal z pamäti.
Futbal je vždy o radosti a sklamaní. Jedna strana oslavuje, druhá zasa smúti. Večer 25. júna 1982 v Gijóne “plakali“ všetci.
Na majstrovstvá sveta 1998 prichádzali Brazílčania v úlohe obhajcov titulu. Pozíciu najväčšieho favorita potvrdzovali počas celého turnaja. Až kým nenadišiel finálový deň.
Keď 4. decembra 1997 v Marseille vyžrebovali základné skupiny pre MS vo Francúzsku, delegácii USA zamrzol úsmev na perách.
Bol druhý júlový deň roku 1994. Pred barom El Indio, na predmestí kolumbijského Medelínu, zasvišťalo vzuchom dvanásť výstrelov. K zemi padol bezmocný muž.
Kde bolo, tam bolo, kde sa voda sypala a piesok lial... Iný úvod si rozprávka o geniálnom maďarskom tíme z päťdesiatych rokov ani nezaslúži.
Pred šampionátom ich mnohí označovali len za cirkusantov. Oni však verili v jednoznačné heslo: Zdolať môžeme kohokoľvek. Aj toho najsilnejšieho súpera.
Ak mal prísť koniec sveta, Brazílčania to majú jasné. Bolo to 16. júla 1950.
Akoby nočná mora z júla 1950 stále strašila celú krajinu. Spomienky sú stále živé, hoci Maracana prešla odvtedy viacerými rekonštrukciami.
Finálový zápas na majstrovstvách sveta je zväčša absolútnym vrcholom, ktorý si každý futbalový fanúšik zapamätá. V histórii šampionátov sa však nájde jedna výnimka.
Mala to byť veľká oslava prvého brazílskeho titulu majstrov sveta. Futbalová rozprávka sa však pre hrdý juhoamerický národ zmenila na nočnú moru.
Miliardy dolárov na nové štadióny, milióny ľudí podieľajúcich sa na príprave najväčšieho futbalového sviatku, ktorý sleduje celý svet. Zabudnite! Je tu rok 1930.