MARTIN KRNO: Vedľa cez uličku sedel päťdesiatnik, slušne oblečený, no bol pod parou. Nahlas si zanôtil ľudácku Rež a rúbaj do krve... Vzápätí spustil kanonádu nadávok na Židov.
SEBASTIAN REJAK: Keď sa terčom antisemitov stanú aj mŕtvi, nik by nemal mlčať. Ide o zlomyseľný a zbabelý akt. Ľudia dobrej vôle by sa mali postaviť ako ochrancovia svojej pamäti.
V hitlerovskom Nemecku pred 80 rokmi sa nerozpakovali začať s eutanáziou aj bez súhlasu parlamentu a pacientov.
Rektorka Akadémie policajného zboru Lucia Kurilovská (Dobrá voľba) sa dištancovala aj od výrokov poslanca Ľuboša Blahu na sociálnej sieti.
Riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan približuje v rozhovore pre Pravdu novú časť rozsiahlej expozície, ktorú sprístupnia v Múzeu holokaustu v Seredi.
Vyhrážky senátorke už vyšetruje milánska prokuratúra, ktorá požiadala o pomoc taliansku protiteroristickú políciu.
Telá 214 zavraždených detí boli nájdené až po vytlačení nacistických vojsk.
Túžila vychutnávať si život, ktorý mala pred sebou. Cestu za šťastím však skrížila vojna, ktorá znamenala pre židovské dievča čoraz viac strachu a utrpenia.
Podarilo sa mu prežiť väznenie v štyroch koncentračných táboroch - Osvienčime, Neuengamme, Dachau a Buchenwalde.
Eva Grossmannová je rodáčka z predvojnového Československa. Ako dievča prežila tri roky v úkryte, aby sa vyhla deportáciám do nacistických koncentrákov.
Narodila sa v rovnaký deň, keď nacisti v Auschwitzi poslali na smrť tisíce židovských žien a detí. „Uvedomila som si, že som tu vlastne namiesto nich," hovorí Emília Kleinová.
ZUZANA KUMANOVÁ: Nedávno sme si pripomenuli Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Návrh tejto právnej normy predložil ten istý R. Fico, ktorý podporil Mazureka.
9. septembra si pripomíname Deň obetí holokaustu a rasového násilia.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Človek vystavený priamemu pohľadu na násilie reaguje inak, ako keď je násilie kdesi za dverami alebo vo sfére tupých virtuálnych diskusií.
O hrôzach vojny a tiež o pomoci smrteľne chorým ľuďom hovorí Emília Kleinová, ktorá sa narodila v koncentráku v Seredi a v Izraeli je uznávaná lekárka.
V pondelok 9. septembra sa o 14.30 na Rybnom námestí v Bratislave uskutoční pietna spomienka s kladením vencov pri Pamätníku holokaustu.
Eva Grossmannová je rodáčka z predvojnového Československa, pochádza z Olomouca. Ako dievča prežila tri roky v úkryte, aby sa vyhla deportáciám do nacistických koncentrákov.
Dlhé roky nechcela Nemecko ani vidieť. Anita Laskerová-Wallfischová, 94-ročná Židovka, si v Berlíne prevzala významné ocenenie.
Je to desivé. Takto komentoval vedomosti o našich moderných dejinách medzi mladými od 15 do 20 rokov sociológ Václav Hřích.