Žena žila pred asi 45 000 rokmi. Pozrite sa, ako mohla vyzerať.
Vedci objavili vo francúzskej jaskyni detský zub a kamenné nástroje patriace rodu Homo sapiens staré 54 000 rokov.
Moderný človek (Homo sapiens) sa v Európe objavil skôr, ako vedci doteraz predpokladali.
Homo sapiens čiže človek múdry sa presunul z Afriky do Európy možno až o 150 000 rokov skôr, než sa pôvodne uvádzalo.
Dávno vyhynutí predchodcovia moderných ľudí denisovania žili nielen na Sibíri, ale aj vo veľkej nadmorskej výške v Tibete.
Denisovania a neandertálci, dávno vyhynutí príbuzní moderných ľudí, mali k sebe oveľa bližšie, ako sa doteraz vedelo.
Vedci v Maroku našli fosílie človeka (Homo sapiens) staré 300-tisíc rokov. Sú tak o stotisíc rokov staršie než doteraz známe najstaršie kosti človeka rozumného.
Záhadné drobné bytosti, ktoré kedysi obývali Indonéziu, žili v dávnejších dobách, ako sa dosiaľ predpokladalo. A je dosť dobre možné, že osud "hobitov" spečatil príchod predchodcov moderných ľudí.
Vedci našli v Číne desiatky zubov, ktoré podľa nich patrili moderným ľuďom žijúcim pred viac ako 80-tisíc rokmi. Ide o najstarší dôkaz výskytu druhu homo sapiens mimo Afriky.
Nová analýza priniesla ďalší dôkaz o medzidruhovom krížení medzi neandertálcami a modernými ľuďmi. Skúmala sánku starú 40-tisíc rokov z náleziska v Rumunsku.
Medzi hlavné vplyvy, ktoré nás tlačia k ďalšiemu evolučnému predelu, patrí predovšetkým vplyv nových technológií, správanie spoločnosti a prirodzený výber.
U cicavcov dospievajú primáty väčšinou pomalšie ako iné zvieratá. A medzi primátmi je kráľom homo sapiens, ktorý prežíva značnú časť svojho veku v detstve.
Potvrdzuje sa, že DNA ľudí nášho druhu obsahuje aj genetický materiál človeka neandertálskeho. To môže byť jeden z kľúčov k pokročilosti dnešného Homo sapiens.