Nájdené odtlačky považujú archeológovia za najstaršie v severnej Afrike.
Ľudský druh sa vydal do chladných vyšších zemepisných šírok Európy pred viac ako 45 000 rokmi, teda oveľa skôr, ako bolo doteraz známe.
Žena žila pred asi 45 000 rokmi. Pozrite sa, ako mohla vyzerať.
Vedci objavili vo francúzskej jaskyni detský zub a kamenné nástroje patriace rodu Homo sapiens staré 54 000 rokov.
Moderný človek (Homo sapiens) sa v Európe objavil skôr, ako vedci doteraz predpokladali.
Homo sapiens čiže človek múdry sa presunul z Afriky do Európy možno až o 150 000 rokov skôr, než sa pôvodne uvádzalo.
Dávno vyhynutí predchodcovia moderných ľudí denisovania žili nielen na Sibíri, ale aj vo veľkej nadmorskej výške v Tibete.
Denisovania a neandertálci, dávno vyhynutí príbuzní moderných ľudí, mali k sebe oveľa bližšie, ako sa doteraz vedelo.
Vedci v Maroku našli fosílie človeka (Homo sapiens) staré 300-tisíc rokov. Sú tak o stotisíc rokov staršie než doteraz známe najstaršie kosti človeka rozumného.
Záhadné drobné bytosti, ktoré kedysi obývali Indonéziu, žili v dávnejších dobách, ako sa dosiaľ predpokladalo. A je dosť dobre možné, že osud "hobitov" spečatil príchod predchodcov moderných ľudí.
Vedci našli v Číne desiatky zubov, ktoré podľa nich patrili moderným ľuďom žijúcim pred viac ako 80-tisíc rokmi. Ide o najstarší dôkaz výskytu druhu homo sapiens mimo Afriky.
Nová analýza priniesla ďalší dôkaz o medzidruhovom krížení medzi neandertálcami a modernými ľuďmi. Skúmala sánku starú 40-tisíc rokov z náleziska v Rumunsku.
Medzi hlavné vplyvy, ktoré nás tlačia k ďalšiemu evolučnému predelu, patrí predovšetkým vplyv nových technológií, správanie spoločnosti a prirodzený výber.
U cicavcov dospievajú primáty väčšinou pomalšie ako iné zvieratá. A medzi primátmi je kráľom homo sapiens, ktorý prežíva značnú časť svojho veku v detstve.
Potvrdzuje sa, že DNA ľudí nášho druhu obsahuje aj genetický materiál človeka neandertálskeho. To môže byť jeden z kľúčov k pokročilosti dnešného Homo sapiens.