Meteorologický ústav eviduje najhoršiu situáciu od začiatku meraní z roku 1958.
Požiar je v kontrolovateľnej oblasti, ale plamene stále vychádzajú zo zeme.
Vodné obmedzenia zaviedla aj Istrijská župa už 18. júla.
Požiar krátko ohrozoval obytné oblasti v blízkosti mesta Stari Grad.
Na skládke došlo podľa svedeckej výpovede k výbuchu a jej následnému rozhoreniu.
V Dolnom Rakúsku namerali 38,7 stupňa Celzia.
Na väčšine územia sa môže teplota vyšplhať na 35 až 37 stupňov Celzia, v severnejších okresoch na 33 až 34 stupňov Celzia.
Viaceré mestá v Iraku sa dostali na horné priečky rebríčka najhorúcejších miest na svete.
Poznali „iba" ničivé veterné smršte a prietrže mračien. Teploty stúpali nad 30 stupňov už vtedy, a to najmä počas psích dní. Ako ich naši predkovia znášali?
Naďalej platí, že pretrváva suché obdobie, pričom od októbra poriadne nepršalo, takže situácia sa môže zopakovať.
V Amsterdame museli polievať mechanické mosty, aby tak predišli ich poškodeniu.
Teplota vzduchu tam môže dosiahnuť až 33 stupňov Celzia.
V juhovýchodnom Anglicku tento rok v júli spadlo iba päť milimetrov zrážok.
Situácia so suchom sa ale v porovnaní s uplynulými týždňami zlepšila.
Počas horúčav mnohým ľuďom príliš nechutí jesť. A to aj preto, že na spracovanie jedla musí organizmus vyvinúť dodatočnú energiu, čo je v horúcom počasí záťaž navyše.
PAVEL MATEJOVIČ: Väčšina politikov, až na výnimky, stále nepochopila, akú hrozbu pre život na tejto planéte predstavuje klimatická kríza.
Podľa predpovedí by sa mohli teploty priblížiť k 40 stupňom.
Druhostupňová výstraha pred dažďom platí v okresoch Čadca, Tvrdošín a Námestovo.
Rekordy sa prepisujú v mnohých krajinách, v Británii sa napríklad topia letiskové dráhy a teplomery ukázali až +39,1 °C.
Náhle výkyvy teplôt, extrémne horúčavy, nedostatok tieňa, tropické noci a vyhriate autá sú výzvami pre kardiakov.