ANETTA ČAPLÁNOVÁ: Pozitívnou správou je, že miera inflácie v eurozóne klesla zo 6,1 % v máji na 5,5 % v júni 2023. Negatívom však je, že najvyššiu odhadovanú mieru inflácie má Slovensko (11,3 %).
Medzimesačne sa rast cien potravín zastavil prvýkrát od augusta 2021.
Chlieb a pečivo stoja dvojnásobok oproti obdobiu pred krízou, ktorá vyhnala ceny obilia, ale aj energii a iných vstupov, do závratných výšok.
Peniaze plánuje ministerstvo vyplácať v septembri.
Úrady práce už dostali tisíce žiadostí o poskytnutie 100-eurovej inflačnej pomoci.
Slováci dávajú viac peňazí na zlozvyky.
Kráľovské výdavky výrazne stúpajú.
RADOVAN GEIST: Vysoká inflácia v eurozóne nie je dôvodom, pre ktorý by mali zamestnanci akceptovať pokles reálnych miezd. Problém nie je na strane odmeňovania práce, ale kapitálu.
Priekopníci sú Maďari. No aj tak im ceny rastú najviac spomedzi krajín EÚ.
Zvyšovanie úrokových sadzieb vyvoláva veľký stres v bankovom systéme.
Výrazne sa ohradzujeme proti obvineniam, že údaje o inflácie nie sú reálne alebo nezodpovedajú realite, tvrdia štatistici.
V tomto roku sa zastaví prepad reálnych príjmov. Už od budúceho roka zostane v peňaženkách našich ľudí oveľa viac.
Budú rásť platy? Klesnú ceny?
Ceny potravín v Európe vzrástli výraznejšie ako v iných vyspelých ekonomikách.
Ekonomika sa bude namáhavo zotavovať z kríz, ktoré ju zasiahli v predchádzajúcich troch rokoch.
Mysleli ste si, že za rast cien môže vojna na Ukrajine alebo výpadky v dodávateľskom reťazci?
Spomaľovanie rastu cien sa udržalo tretí mesiac po sebe.
Reálne mzdy klesli až 70-tim percentám ľudí.
Rast cien bude pokračovať aj napriek tomu, že inflácia spomaľuje.
Nominálne mzdy rastú, no v skutočnosti Slováci zarábajú menej.