V priebehu pár dní dôjde k prudkej zmene v počasí.
Hovorí sa o najhoršej situácii za posledných sto rokov. Odhadom už bolo zničených približne 100 000 ton ovocia.
Nedajte sa krátkym mrazom pripraviť o tých pár debničiek plodov, ktoré si prácne pestujete.
JOZEF SEDLÁK: Dopestovanie ovocia sa stáva riskantnou záležitosťou, ako aj bývanie či cestovanie pod strmými skalnými svahmi.
Jarné mrazy sú už roky postrachom ovocinárov. Narobia obrovské škody. Oplatí sa vôbec pestovať ovocie? Marián Varga, prezident Únie ovocinárov, vraví áno, ale veľa vecí musíme zmeniť.
Prognózy na záverečnú aprílovú dekádu avizujú nočné teploty okolo desať stupňov. Radšej však až do „troch zmrznutých“, teda polovice mája, zostaňte v strehu a robte opatrenia proti poškodeniu pučiacej vegetácie náhlym mrazom.
Pestovatelia predpokladajú, že z plochy 22 500 hektárov, na ktorej rastie cukrová repa, budú musieť presiať minimálne 1250 hektárov.
Na Slovensku sa príroda neúprosne zahráva s ovocinármi. V histórii v južných okresoch v máji mrzlo len párkrát za 70 rokov, ale aktuálne úradovali májové mrazy už druhý rok po sebe.
JOZEF SEDLÁK: Príroda môže byť spojencom aj nepriateľom poľnohospodárov. Reťaz dobrých rokov sa strieda obyčajne s reťazou extrémne nepriaznivých.
V noci z utorka na stredu na väčšine územia Slovenska, ale aj Česka, mrzlo a na mnohých staniciach bolo aj rekordne chladno.
Nádej aj rozčarovanie sa zmocňujú ovocinárov a vinohradníkov, ktorí skúmajú v sadoch a viniciach škody na stromoch a kroch spôsobené minulotýždňovým mrazom.