PETER MACSOVSZKY: Podobné reči akiste pripomenú reálny socializmus, čiže obdobie budovania základov komunistickej spoločnosti, v ktorej skutočne nik nevlastní nič – ani len seba samého.
TOMÁŠ IMRICH PROFANT: O čom bol 17. november 1989? Na túto otázku by dnes mnohí zrejme odpovedali inak ako pred tri a pol dekádami. Podstatnejšie však je, aký bol dopad nežnej revolúcie.
PETER MACSOVSZKY: Romantická predstava o veľkopodnikateľovi nám desaťročia predkladala obraz chudobnej siroty, ktorá sa usilovnou a húževnatou prácou vypracovala na najvyššie bidlo ekonomickej elity.
Trump búra poriadok, ktorý Amerika sama postavila. Ekonómovia varujú pred recesiou.
JANIS VAROUFAKIS: Tak ako had zvlieka starú kožu aj Západ získava moc likvidáciou svojho hodnotového systému, ktorým si udržal prevahu počas 20. storočia, ale ktorý už v 21. storočí tomuto cieľu neslúži.
PETER TAKÁČ: Ekonóm Branko Milanović poopravil Fukuyamovu tézu, podľa ktorej mala liberálna demokracia prevládnuť vo väčšine krajín sveta a stať sa víťazom dejín.
SLAVOJ ŽIŽEK: Keď hľadáme politika, ktorý najlepšie reprezentuje najhoršie tendencie našej brutálnej doby, spomenieme si na Yahyu Sinwara, Benjamina Netanjahua, Kim Čong-una alebo Vladimira Putina.
SLAVOJ ŽIŽEK: Myšlienka úplnej recyklácie je konečný sen kapitalizmu, najmä keď sa prezentuje ako prostriedok na udržanie prirodzenej rovnováhy Zeme.
IVAN HOFFMAN: Definovať chudobu je problém. Ide o to, s čím súčasnú situáciu porovnáme. Súčasná inflácia a drahota priviedli na hranicu chudoby až štvrtinu českých rodín.
IVAN HOFFMAN: Strach z vojny bol v Európe dlhé desaťročia neznámy pojem. A ani dnes, keď sa o hrozbe vojny hovorí a vojnu v našom susedstve môžeme sledovať v priamom prenose, nemožno hovoriť o tom, že by vojna ľuďom naháňala strach.
IVAN HOFFMAN: Otázka, či bol minulý režim skutočne horší ako ten dnešný, je legitímna. Kladieme si ju však iba preto, že súčasný režim je otrasný.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Nadobudnutie ekonomickej prevahy národnými štátmi by nebolo možné bez vytvárania ekologického dlhu, teda nerovnomernej ekologickej výmeny s inými oblasťami sveta.
IVAN HOFFMAN: Niekedy pred rokom napísal komentátor Martin Zvěřina článok „Stredovek analytikov“.
LENKA BUCHLÁKOVÁ: S týmto tvrdením prišiel Robert Shiller, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu. Podľa neho v dnešnom svete prežijú len tí, ktorí sú ochotní podvádzať.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Uverili sme, že jedine priemyselné spoločnosti podporujúce nekonečný materiálny rast môžu priniesť prosperitu a rozvoj, ktorých synonymom sa stal neobmedzený konzum.
Na nákupy dnes stačí odpracovať kratší čas ako v roku 1989, na nové bývanie naopak treba oveľa viac času, vyplýva z analýzy.
IVAN HOFFMAN: Ak už systém nemožno opraviť, treba sa ho zbaviť. Živorenie v nedôstojných pomeroch nebýva spôsobené absenciou rozumu, ale absenciou odvahy.
IVAN HOFFMAN: Keď sa z času na čas objaví politik, ktorý sa pokúsi realizovať nejaký dobrý nápad, splniť predvolebný sľub, zväčša to má katastrofálne dôsledky.
IVAN HOFFMAN: S víťazstvom pravicových, respektíve liberálnych „realistov“, sa zvyčajne roztvárajú nožnice medzi bohatými a chudobnými.
PETER TAKÁČ: Od predindustriálnej doby sa koncentrácia CO2 v atmosfére zvýšila o polovicu a metánu až dvaapolkrát.