TOMÁŠ PROFANT: Koncom 20. storočia napísal Fredric Jameson esej o postmodernej kultúrnej logike neskorého kapitalizmu. Tento jav dobre ilustrujú výsledky volieb.
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: Zlatý vek kapitalizmu, alebo éra slávnych tridsiatich rokov po roku 1945, začiatkom 70. rokov minulého storočia skolabovala.
PETRA STEIGER: Hľadanie odpovedí na otázku, kam by mala smerovať ľavica, si vyžaduje politickú aj ľudskú odvahu.
Jedna z chýb kapitalizmu, ktorou je nahromadenie majetku úzkou skupinou ľudí, sa na Slovensku ešte nestihla naplno prejaviť.
TOMÁŠ PROFANT: Hoci väčšina svetovej populácie žije v kapitalizme, nie pre každého je tento kapitalizmus rovnaký.
Mladí ľudia sa už nikdy nebudú mať tak dobre ako ich rodičia, kapitalizmus zlyháva, tvrdí profesor Durhamskej univerzity Christian Schweiger.
MARTIN MURÁNSKY: Potrebuje kapitalizmus ešte liberálnu demokraciu? V Číne, Singapure alebo krajinách Brixu podľa všetkého nie. Ale čo v našej Európe?
Bohatí vo svete čoraz viac bohatnú a chudobní chudobnejú. Ľudia za to kritizujú kapitalistický systém a žiadajú jeho úpravu.
ĽUBOŠ PAVELKA: Okrem základných potravín, služieb, dopravy a energií bolo za socializmu skoro všetko, vzhľadom na príjmy, pomerne drahé.
ĽUBOŠ PAVELKA: Odloženie okamžitej spotreby a uloženie peňazí do banky odmenené určitým úrokom pre majiteľa úspor bolo donedávna základom kapitalizmu.
KATEŘINA SVÍČKOVÁ: Pri kolíske väčšiny z radikálnych inovácií, ktoré posilnili dynamiku kapitalizmu, stáli odvážne, skoré a rozsiahle investície štátu.
RADOVAN GEIST: Veríme ešte v lepšiu spoločnosť? V takú, kde tí, čo nechcú alebo nemôžu obchádzať, ohýbať či vytvárať pravidlá podľa vlastných záujmov, môžu dúfať aj v iné šťastie, ako je výhra v lotérii?
JUARJ DRAXLER: Druhého septembra zomrel Ronald Coase. Pôvodom britský ekonóm, nositeľ Nobelovej ceny bol jedným z intelektuálnych otcov tzv. novej pravice.