Národnostné nezhody v regióne v minulosti vyvolali násilné konflikty.
Turecký prezident Erdogan a kirgizský prezident Žaparov v utorok oznámili vznik „komplexného strategického partnerstva“
V stredoázijskej krajine susediacej s Čínou sa stále nachádzajú milióny kubických metrov toxického a rádioaktívneho odpadu z čias bývalého Sovietskeho zväzu.
Britský minister zahraničných vecí David Cameron upozornil, že Rusko využíva Strednú Áziu na obchádzanie sankcií. Londýn chce podľa jeho slov spolupracovať s krajinami tohto regiónu, aby s tým skoncoval.
Sen o ruskom mire (svete) sa rýchlo rozpadá. Ruský platobný systém zrušilo už aj Kirgizsko, dlhoročný spojenec Ruska.
Podľa nich boli v celkovo 23-člennej lyžiarskej skupine tiež Slováci.
"S blížiacou sa turistickou sezónou nestrašte turistov šírením desivých správ," uviedol vedúci oddelenia informačnej politiky prezidentského úradu.
Mierotvorcovia majú zaistiť, že bude dodržiavané prímerie medzi týmito dvoma bývalými sovietskymi republikami.
Pohraničný konflikt si podľa oficiálnych vyhlásení oboch krajín vyžiadal 71 obetí na životoch.
Ohlásená dohoda o prímerí by mohla ukončiť niekoľkodňové pohraničné boje medzi oboma republikami.
Podľa kirgizskej pohraničnej stráže tadžickí vojaci na jej členov strieľali z mínometov.
Po prvý raz za tri desaťročia od rozpadu Sovietskeho zväzu zápas o vodu priviedol dve bývalé bratské republiky na pokraj vojny.
Strety vypukli po tom, ako na vodné zariadenie nainštalovali kamerový systém.
"Nechcem zostať v dejinách Kirgizska ako prezident, ktorý prelieval krv a strieľal do vlastných občanov. Preto som sa rozhodol podať demisiu," uviedol Žeenbekov.
Prezident Žeenbekov takisto podpísal rezignáciu premiéra Kubatbeka Boronova a rozpustil vládu.
OBSE ako nezávislý pozorovateľ uviedla, že v súvislosti s nedeľňajšími voľbami boli nahlásené nezrovnalosti vrátane "dôveryhodných obvinení z kupovania hlasov".
Príčina jeho smrti nie je zatiaľ známa.
Rozsudok súvisí s kauzou nezákonného prepustenia jedného z členov tamojšieho podsvetia.
V zapadnutom kirgizskom údolí tiká od sovietskych čias časovaná ekologická bomba, ktorá môže ohroziť životy až 14 miliónov ľudí.
Atambajeva zadržali 8. augusta po divokej prestrelke, do ktorej sa podľa vlastného priznania sám zapojil.