#klimatická zmena
V Dunaji (z)mizne voda
Je naivné spoliehať sa na Dunaj a na Žitný ostrov ako na večne bohatý zdroj vody.
Medzinárodný súdny dvor: Zmena klímy predstavuje existenčnú hrozbu, jej dôsledky sú závažné
Očakáva sa, že rozhodnutie bude mať dosah na súvisiace súdne spory po celom svete.
Svet sa rúti k bodu zlomu. Politici a verejnosť to stále nechápu
JOZEF PECHO: Počas minulých interglaciálnych období dokázala hladina oceánov stúpnuť o meter či dva v priebehu niekoľkých desaťročí. Dnes sú podmienky na takýto rýchly rast opäť na stole.
Éra čiernych labutí: ako nás firemná veda uvarila
JURAJ MESÍK: Zlé správy najprv ignorujeme a popierame. Potom sa hneváme na posla - kedysi poslov zlých správ občas popravili. Keď to nepomôže, začíname vyjednávať - s lekármi, vedcami, bohmi.
Koho ešte viac zdaniť? Pracujúcich alebo superboháčov?
Dajú sa nájsť ďalšie miliardy vo vreckách pracujúcich alebo treba viac zdaniť miliardárov a firmy, ktoré bohatnú na ničení tohto sveta?
Peklo nastalo už dávno. Stane sa z Európy Afrika?
IGOR DANIŠ: Ešte si dobre pamätáme, ako sme mávali rukou nad varovaním, že do konca storočia stúpne teplota o 1,5 stupňa. Ani sme sa nenazdali a situácia sa dramaticky posunula vpred.
Sieť, bez ktorej neprežije nik, čelí masívnemu výpadku. Nikto to nerieši, spamätá sa ľudstvo?
Existuje sieť, ktorá čelí masívnemu výpadku a takmer nik to nerieši.
Riešenie klímy má každý človek v sebe. Stačí sa rozpomenúť, kto v skutočnosti sme
Čo ak možno rozzúrenej klimatickej šelme čeliť jedine tak, že človek znova začne poctivo pestovať priateľstvá, rodinné väzby?
Agrochémiou sme otrávili pôdy aj seba. Budeme jesť už len červy? Slovenskí vedci našli riešenie
Málokto si uvedomuje, že drvivú väčšinu jedla dnes ľudstvo vyrába tak, že do pôdy sype jed.
Vedec: Je to šialené. Aj to málo pralesov, čo nám v Európe zostalo, stále ťažíme
Karpaty ničíme rýchlejšie ako Amazóniu. Musíme to zastaviť. Karpaty pritom potrebujeme rovnako naliehavo ako Amazóniu.
Slovensko zvláda prvé okamihy krízy. Ale potom nastáva chaos
Slovensko podľa Cehelníka v pripravenosti na krízy absolútne zlyháva, nedávno to skonštatoval aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy.
Imperiálny spôsob života sa týka aj Slovenska
RICHARD SŤAHEL: Chemik atmosféry a nositeľ Nobelovej ceny Paul J. Crutzen prišiel začiatkom tohto storočia s konceptom antropocénu ako novej geologicko-klimatickej epochy v dejinách Zeme. Tá je dôsledkom ľudských, predovšetkým priemyselných, aktivít.
V najkrajších jaskyniach sa zrazu otvoril vesmír nových chodieb. Márne sa mu snažíme porozumieť už sto rokov
Jaskyne Demänovskej doliny označili za najkrajšie v Európe už pred storočím. Päť generácií jaskyniarov sa ich snaží pochopiť, no ani 100 rokov na to nestačilo.
Rozhodne budúci pápež o tom, či deťom zanecháme peklo, alebo raj?
„Nikdy nesmieme zabúdať, že mladé generácie majú právo dostať od nás krásny a obývateľný svet,“ povedal pápež František pred dvomi rokmi.
Green deal sa v Bruseli sprotivil. Javorčík: Priznali, že to nebol najlepší prístup
Politická atmosféra sa podľa šéfa Rady EÚ pre dopravu, energetiku, životné prostredie a vzdelávanie veľmi zmenila.
Na Slovensku nebudú pristávať lietadlá a farmári, záchranári, hasiči budú v neistote, ak nebude SHMÚ fungovať, tvrdí klimatológ Pecho
Ak budú SHMÚ opúšťať ďalší odborníci, ohrozí to podľa klimatológa Jozefa Pecha viaceré oblasti. Od lietania cez záchranné zložky až po poľnohospodárstvo.
Copernicus: Rok 2024 bol najteplejší v Európe, záplavy zasiahli stovky tisíc ľudí
Európu trápilo aj sucho. V septembri zhorelo v Portugalsku za jediný týždeň približne 110 000 hektárov lesa.
Vlk znamenal šok. Pre farmárov i jelene. Ale jeho kántrenie ovčie stáda neochráni
Keby ľudia neverili mýtom a rozprávkam o vlku, jeho návrat do krajiny by nemusel byť nepríjemným prekvapením. Práve naopak.
Zničíme si vodu, pôdu, klímu: Slepá chamtivosť živelnej urbanizácie
Každý si nakoniec postaví čo chce, kde chce, akoby zákony neexistovali. Bez ohľadu na to, že zničí pitnú vodu, pôdu, cenný biotop, že totálne pokazí to, čo robí Slovensko výnimočným.
Nocujú v kvitnúcich sadoch. Ochrana úrody pred mrazmi stojí ovocinárov tisíce eur
Ovocinári nasadili všetku dostupnú techniku, boj s jarnými mrazmi zatiaľ zvládajú. Vypestovať kvalitnú produkciu však nie je jednoduché.