Optimizmus a očakávania nových liečebných postupov vyvolala správa o vôbec prvom získaní kmeňových buniek z klonovaných ľudských embryí.
Američanka nakazená vírusom HIV si po transplantácii kmeňových buniek vytvorila odolnosť voči tomuto vírusu.
Vedci na univerzite v japonskom Tokiu pacientovi s poranenou miechou úspešne transplantovali kmeňové bunky. Ide o prvú klinickú skúšku tohto typu.
Chirurg Milan Hric z Nemocnice Malacky už niekoľko rokov vpicháva pacientom do poškodených kĺbov tzv. mezenchymálne kmeňové bunky. Dajú sa pomerne jednoducho získať z vlastného tuku.
Chirurg Jozef Lang už štvrtý rok v Nemocnici Malacky lieči chronické rany pomocou kmeňových buniek získaných z pupočníkovej krvi.
Pri liečbe kĺbov kmeňovými bunkami získanými z vlastného tuku je zlepšenie citeľné už po dvoch týždňoch. Efekt liečby spočíva najmä v zlepšení hybnosti kĺbu a v ústupe bolesti.
Úspešnosť transplantácie kostnej drene závisí od optimálnej kondície krvotvorných kmeňových buniek, ktoré pacient dostane.
Spojením krvných doštičiek a kmeňových buniek sa dá ovplyvniť a výrazne zlepšiť hojenie povrchových rán, zistil tím vedcov z Francúzska a Českej republiky.
Ďalší výskum môže priniesť liek, ktorý zastaví stratu farby vlasov.
Podľa denníka Le Parisien dostáva sedemnásobný majster sveta F1 do tela infúzie kmeňových buniek, ktoré majú protizápalový účinok.
Náplasť s miliónmi pulzujúcimi kmeňovými bunkami môže podľa vedcov pomôcť opraviť škody po infarkte.
Ľudské embryonálne kmeňové bunky sú unikátne v tom, že sa môžu vyvinúť v akýkoľvek bunkový typ prítomný v dospelom ľudskom tele.
Približne do piatich rokov by mohol na trh prísť liek na najbežnejšiu príčinu straty zraku. Tvrdia to vedci po oznámení úspechu klinického testu.
Problém s nedostatkom darcovskej krvi pre operácie a transplantácie by raz a navždy mohli vyriešiť kmeňové bunky.
Imunoterapia by sa mohla čoskoro zaradiť k štandardným liečbam rakoviny, ako je rádioterapia či chemoterapia. Nasvedčuje tomu výsledok výskumu vedcov.
V Košiciach úspešne liečia pomocou transplantácií kmeňových buniek, a to bez čakacích lehôt. Úkony sú plne hradené zdravotnými poisťovňami.
Testy urobené na myšiach ukázali, že novoobjavené kmeňové bunky dokázali opraviť veľkú časť poškodení po srdcovom infarkte. Mali by sa nachádzať aj u človeka.
Vedcom sa podarilo geneticky upraviť kmeňové bunky tak, že dokážu k nádoru priniesť vírus herpesu, ktorý rakovinové bunky zničí.
Japonskí lekári v sobotu ako prví na svete transplantovali pacientke časť sietnice vytvorenú z jej vlastných kmeňových buniek.
Sasai bol podpísaný pod výskumom, ktorý bol publikovaný v prestížnom vedeckom žurnále Nature, no rýchlo sa prišlo na to, že výskum bol zmanipulovaný.