V knihe ožívajú staré domácnosti, izby, kuchyne, obchodíky, vynárajú sa výklenky a brány, staré kamenné múry, všetko, čo robilo Štiavnicu Štiavnicou.
Ak patríte medzi gurmánov, ktorí radi cestujú po svete, aby s pôžitkom ochutnávali „autentické národné jedlá“, určite siahnite po knihe Anye von Bremzen. Jej špecifický kulinársky cestopis s názvom Národné jedlá pozýva na cestu okolo sveta nielen za jedlom, ale za históriou aj zmyslom domova.
Prechádzky so psami privolávajú myšlienky a spomienky, ktoré sa vo chvíľach pokoja usadia človeku v hlave. Tak je to aj so starnúcim spisovateľom, čo sa každý večer so svojimi štvornohými priateľmi vnára do starých uličiek Ríma, aby si zaspomínal. Rím je skrátka osudové mesto a jeho život bol tiež plný osudových zvratov.
Pútavé príbehy lekárov a ich pacientov, keď sa z chirurgie menila z krvavého strašiaka na modernú a bezbolestnú medicínsku disciplínu.
Šťavnatý román nórskej spisovateľky je plný dnešnej absurdity ľudského myslenia a konania. Autorkin šteklivý sarkazmus vás rozosmeje a zblúdilý hrdina Knut nenechá nikoho na pochybách, o čom je dnešný svet.
Michail Šiškin napísal knihu Moje Rusko - vojna či mier? aby ľudia na Západe lepšie pochopili, čo sa v Rusku deje a prečo. Dá nám nazrieť do „tajomnej ruskej duše“, rozmotá nitky propagandistických lží a povie veľa aj o nás.
Francúzka Annie Ernaux získala Nobelovu cenu za literatúru. V jej osobnom živote zohrala rozhodujúcu úlohu udalosť, ktorú opisuje v rovnomennej novele.
Časy za železnou oponou neboli bezfarebné. Presviedča nás o tom pôsobivý príbeh Taťjany Lehenovej, v ktorom nahliadneme do histórie jednej nie celkom typickej rodiny naprieč troma generáciami.
Dospievanie je ako život medzi dvoma svetmi - detským a dospelým - jeden sa s druhým prelína a zároveň samy seba popierajú. Kto sa pri tom tápaní v tme potkne, môže spadnúť riadne tvrdo. Román o dnešnej rodine a svete, kde je málo miesta pre lásku, a predsa vždy niekde vyklíči.
Slovenka napísala knihu najprv v taliančine. Hlavná hrdinka na svojej zložitej ceste k sebe samej prepája rodnú Bratislavu, taliansku Veronu a čarovnú Prahu. Najmä však spája zamatový rozvod Česko-Slovenska s rozvratom jedného manželstva, ktoré v toku dní zlyhalo.
Jeden rok v živote dvoch odlišných žien, ktoré sa stali priateľkami. Až kým do ich života nezasiahli lži, zrada a manipulácia.
Autori sú známe literárne mená: Balla, Darovec, Erdélyi, Gibová, Hochholczerová, Janáč, Medeši, Micenková, Pupala, Štefánik a Vadas. Nie je však jasné, kto z nich čo v knihe napísal.
Všetci potrebujeme niečo, čo nám dáva silu prežiť ťažké dni a plávať životom ďalej. Občas chvíľu trvá, kým to nájdeme a to hľadanie býva aj bolestivé, pretože je to zároveň cesta k sebe samému.
Jeden starý dom kdesi v Zdochliaroch, ľudia, čo v ňom kedysi žili a tí, čo ho obývajú dnes, to sú aj hrdinovia románu Vandy Rozenbergovej Storočie.
Písať o vojne nie je ľahké. Serhij Žadan nám však za sprievodcu vybral smutno-smiešneho antihrdinu, zbabelého učiteľa Pašu. A vyšiel mu úchvatný román o cti, odvahe ale najmä o ľudskosti poskladaný z postavičiek našich dní.
Príbeh je nežný a krutý zároveň, aby do sveta vykričal, čo všetko môžeme v živote nájsť aj stratiť. A všetko sa to vyplaví v jeden jediný deň ako príliv z oceánu.
Dobrovoda musí písať tak, ako mu zobák narástol, o tom, čo zažil, počul, videl. Našťastie, väčšina s tým problém nemá, pasáže z Dobrovodových textov vedia niektorí fanúšikovia naspamäť.
„Všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím spôsobom.“ Túto úvodnú vetu z Anny Kareninovej, klasiky svetovej literatúry, si požičal portugalský spisovateľ Afonso Cruz, aby sa s ňou majstrovsky zahral.
Chimamanda Ngozi Adichie dostala do daru výnimočný talent, ktorý v spojení s jej skúsenosťami, pohnutou históriou jej domoviny a životnou energiou vytvárajú krásne príbehy.
V románe Petry Soukupovej Nikto nie je sám sa odvíja každodenný život mladej pražskej rodiny, veľmi obyčajný, zdanlivo tým aj bezpečný. A predsa prináša dramatické situácie.