Celá Grosmanova scenáristická kariéra trvala krátko, len tri-štyri roky. Naopak, jeho prozaické dielo vznikalo sústavnejšie a bolo pre autora prinajmenšom rovnako dôležité, no stále ho poznáme len málo.
Zoltán Rédey zohľadňuje akoby aj nevyslovené a tušené dojmy terajšieho čitateľa i budúceho príjemcu Strážayovej tvorby, ktorá predstavuje jednu z najprogresívnejších vývinových tendencií domácej lyriky.
Čitatelia, ktorí už mali možnosť čítať cyklus románov Geniálna priateľka, môžu teraz spätne poznať, ako Elena Ferrante variuje svoje základné témy vzťahu k matke, k manželovi, svojim dcéram, k sebe.
Miroslav Brück na svojej púti životom i poéziou napísal básnicky čistú, pôsobivú a hodnotnú knihu, ktorej želám veľa čitateľov, lebo Chýbajúce strany si túto pozornosť zaslúžia.
Detailné analýzy východísk, ideológie a politických praktík Miloša Zemana a Andreja Babiša sú nepochybne najprínosnejšou časťou Taberyho Opuštěné společnosti.
Hostiňákove Juvenílie sú jednou z tých všestranne veľmi vydarených kníh o výtvarnom umení, v ktorých sa pod textami nachádza meno Juraj Mojžiš.
Dubravka Ugrešić, minuloročná laureátka literárnej Ceny Vilenica, ktorá od 90. rokov žije v Holandsku, no pochádza z Chorvátska (Exjuhoslávie!), pričom jej mama bola bulharského pôvodu, získala ďalší prírastok do svojej bibliografie.
„Slová sú neisté/ a hovoria neisté veci./ Ale nech hovoria to či ono,/ hovoria nás.“ Toto sú verše z výberu básní Octavia Paza (roky 1935 – 1987), ktorý pre knihu Každodenný oheň zostavil a preložil Ján Zambor.
Uplynulo už dvadsať rokov od smrti Vincenta Hložníka a jeho dielo sa nám prihovára zasa novým spôsobom: Vyšla kniha Antona Majoroša a Jakuba Prokeša Vincent Hložník.
Poézia Jána Gavuru v zbierke Kráľ hlad je presvedčivá, autor je básnik s originálnym rukopisom a môže sa vyvíjať ďalej.
Názov autobiografickej knihy Vladimíra Reisla Vidím všetky dni odkazuje na jeho básnickú prvotinu a napokon celkom dobre vystihuje – možno aj nevdojak – podstatu jeho spomienok.
Jáchym Topol opisuje, ako by sa mohlo začať v pravom zmysle slova plienenie sveta, jeho aj nášho, inak, ľudia sú celkom fasa, chytajú sa na Zemanove a Putinove fóriky...
Elena Ferrante napísala štyri knihy, kde každá z nich mala svoj príbeh, svoju zápletku, ale na rozuzlenie si bolo treba počkať. Priniesol ho až štvrtý diel tejto série, Príbeh stratenej dcéry.
Trhlina je zatiaľ najlepším hororovým románom Jozefa Kariku. Vynikajúci rozprávač a overené žánrové postupy však z neho ešte nerobia vysokú literatúru.
Jedno je isté: románopisec a poviedkar Michal Hvorecký (1976) si vie vyberať témy – atraktívne, a pritom znepokojujúco aktuálne. Venuje sa im aj vo svojej poslednej kine Trol.
Len dva roky po vydaní svojej doteraz poslednej básnickej zbierky Na mieste prichádza básnik Ján Buzássy (1935) s novou básnickou zbierkou nazvanou Nábrežie.
V čom je objavnosť a osobitosť Fosseho tvorby? Je v spôsobe písania – v štýle a kompozícii. Opakovanie výrazov a celých konštrukcií dodáva textu nielen rytmus, ale charakterizuje aj nepokoj hrdinu.
Ladislav Kováč, jeden z našich najvýznamnejších vedcov, mysliteľov i verejných intelektuálov, vydal predvlani svoju zatiaľ poslednú knihu Closing Human Evolution: Life in the Ultimate Age.
Barbora, boch a katarzia nie je veselým čítaním, je to však napodiv čítanie zábavné a vďaka konkrétnej atmosfére aj zapamätateľné.
Nielen láska, ale aj človek je chvíľkový. A to dáva istú nádej do budúcnosti. Som Paula je druhým románom Ondreja Štefánika a v súčasnosti sa uchádza aj o Cenu Anasoft litera.