#kríza biodiverzity
Režisérka Piussi: Dobre poznáme srdce ochranára, ako však rozmýšľa lesník?
Les je niečo, čo sa podieľa na definícii slovenskej duše. Ako však myslia a cítia tí, čo rozhodujú o osude väčšiny slovenského lesa?
Sieť, bez ktorej neprežije nik, čelí masívnemu výpadku. Nikto to nerieši, spamätá sa ľudstvo?
Existuje sieť, ktorá čelí masívnemu výpadku a takmer nik to nerieši.
Krakľa má dve správy o Slovensku. Zlú a veľmi dobrú
Krakľa belasá vyhynula vo viacerých štátoch Európy. Slovensko je jedinou z týchto krajín, kde sa vrátila. Čo to znamená?
Vymierajú všetky včely. Okrem jednej, človeku najmilšej
Zle sú na tom ostatné druhy včiel a hmyzu. Miznú z planéty rýchlym tempom, a pritom práve tieto ďalšie druhy sú pre opeľovanie a produkciu potravín dôležité.
Vedec: Je to šialené. Aj to málo pralesov, čo nám v Európe zostalo, stále ťažíme
Karpaty ničíme rýchlejšie ako Amazóniu. Musíme to zastaviť. Karpaty pritom potrebujeme rovnako naliehavo ako Amazóniu.
Vlk znamenal šok. Pre farmárov i jelene. Ale jeho kántrenie ovčie stáda neochráni
Keby ľudia neverili mýtom a rozprávkam o vlku, jeho návrat do krajiny by nemusel byť nepríjemným prekvapením. Práve naopak.
Zničíme si vodu, pôdu, klímu: Slepá chamtivosť živelnej urbanizácie
Každý si nakoniec postaví čo chce, kde chce, akoby zákony neexistovali. Bez ohľadu na to, že zničí pitnú vodu, pôdu, cenný biotop, že totálne pokazí to, čo robí Slovensko výnimočným.
Keď najväčším farmárskym úspechom nie sú výnosy, ale návrat vzácnych druhov
„Sme panelákové deti,“ úprimne sa na začiatku vyzná Štefan Benko.
Národná rieka hanby. Okázalá hrobka, v ktorej je pochovaná akákoľvek úcta k slovenským riekam
Málokto vie, že Slovensko má národnú rieku. Je ňou Nitra. Storočný monument z bieleho kanadského mramoru a čiernej žuly pri prameni presviedča o bázni k vode.
Slováci nafilmovali európsky Amazon, horstvo živšie ako Alpy
Slovenskí filmári zvečnili jeden mohutný výdych Karpát. Bude posledný?
Strašidelné rašeliniská naozaj skrývajú esenciu dlhovekosti
Ľudí odjakživa zvábili čudesné svetlá, ktoré veda stále nevie celkom spoľahlivo vysvetliť, ale aj mäsožravky, ktoré mali človeku dať 100 rokov života.
Spolu s hviezdami mažeme lieky na rakovinu aj poklady Polonín
Ničíme tmu. Mažeme milióny hviezd, aj životov. Svet sa oberá o lieky na rakovinu. A Slovensko stráca unikát na východe v Poloninách.
Kam investovať v roku 2025? Do prírody, hoci do starých stromov
Správca Vrbenských rybníkov urobil pozoruhodnú investíciu, vďaka ktorej pomohol prírode aj človeku a popritom zachoval cenné a veľmi staré príbehy.
Bobor dá krajine milióny. A Slovensko zníži jeho hodnotu?!
Slovensko práve v tomto období pripravuje krok, ktorým podporí kántrenie bobrov. Čo je absurdné, keď pochopíme, čo všetko bobor pre krajinu robí.
Nefarmárčime preto, aby sme trávili rodinu či krajinu
Na Slovensku by boli Vianoce každý deň, keby tí, čo pracujú s pôdou, nemysleli iba na svoj luxus, ale starostlivosť o zem by venovali aj susedom Je to utópia?
Nakrútili zviera, ktoré sa nedá nafilmovať
Nečakali, že pri tom spoznajú niekoho, koho je ťažké spoznať. Samého seba.
Bez internetu neprežijú ani stromy. A podľa vŕby je svet na hlavu!
Čo by sa asi stalo, keby sme tentoraz skúsili načúvať vŕbe? Mohlo by to prevrátiť naruby spôsob, akým vnímame stromy, a vôbec prírodu.
Ak budeme farmárčiť ako dosiaľ, priemyselne, žiadna pôda nezostane
Ak poľnohospodárstvo neustúpi z priemyselnej cesty, ktorá zabíja život v pôde a ohrozuje zdravie obyvateľstva, hrozí, že vnukom už nezostane žiadna pôda.
Bolo by to také nešťastie, keby ľudstvo zaniklo? Príroda by si oddýchla
Film o včelách, včelároch a o nastavení ľudskej spoločnosti má vtipný odkaz aj pre politikov.
Tvrdošijne idú bez chémie. Prečo? Farmárčiť v súlade s prírodou nie je risk, ale zisk
Vedci zistili, že keď spieva zbor, srdcia spevákov sa zladia v rovnakom rytme. Lenže to isté zažívajú aj farmári.