Vlk sa na Slovensku znova zabíja preto, aby sa pomohlo ovčiarom. Kde inde overiť túto tézu než priamo u ovčiarov vo Vlčích horách?
Európa je najrýchlejšie sa otepľujúci kontinent. Aj na Slovensku teplota rastie, zimy sú bez snehu, v lesoch sa prehlbuje sucho. Riziko lesných požiarov rastie.
Je naivné spoliehať sa na Dunaj a na Žitný ostrov ako na večne bohatý zdroj vody.
Les je niečo, čo sa podieľa na definícii slovenskej duše. Ako však myslia a cítia tí, čo rozhodujú o osude väčšiny slovenského lesa?
Existuje sieť, ktorá čelí masívnemu výpadku a takmer nik to nerieši.
Krakľa belasá vyhynula vo viacerých štátoch Európy. Slovensko je jedinou z týchto krajín, kde sa vrátila. Čo to znamená?
Zle sú na tom ostatné druhy včiel a hmyzu. Miznú z planéty rýchlym tempom, a pritom práve tieto ďalšie druhy sú pre opeľovanie a produkciu potravín dôležité.
Karpaty ničíme rýchlejšie ako Amazóniu. Musíme to zastaviť. Karpaty pritom potrebujeme rovnako naliehavo ako Amazóniu.
Keby ľudia neverili mýtom a rozprávkam o vlku, jeho návrat do krajiny by nemusel byť nepríjemným prekvapením. Práve naopak.
Každý si nakoniec postaví čo chce, kde chce, akoby zákony neexistovali. Bez ohľadu na to, že zničí pitnú vodu, pôdu, cenný biotop, že totálne pokazí to, čo robí Slovensko výnimočným.
„Sme panelákové deti,“ úprimne sa na začiatku vyzná Štefan Benko.
Málokto vie, že Slovensko má národnú rieku. Je ňou Nitra. Storočný monument z bieleho kanadského mramoru a čiernej žuly pri prameni presviedča o bázni k vode.
Slovenskí filmári zvečnili jeden mohutný výdych Karpát. Bude posledný?
Ľudí odjakživa zvábili čudesné svetlá, ktoré veda stále nevie celkom spoľahlivo vysvetliť, ale aj mäsožravky, ktoré mali človeku dať 100 rokov života.
Ničíme tmu. Mažeme milióny hviezd, aj životov. Svet sa oberá o lieky na rakovinu. A Slovensko stráca unikát na východe v Poloninách.
Správca Vrbenských rybníkov urobil pozoruhodnú investíciu, vďaka ktorej pomohol prírode aj človeku a popritom zachoval cenné a veľmi staré príbehy.
Slovensko práve v tomto období pripravuje krok, ktorým podporí kántrenie bobrov. Čo je absurdné, keď pochopíme, čo všetko bobor pre krajinu robí.
Na Slovensku by boli Vianoce každý deň, keby tí, čo pracujú s pôdou, nemysleli iba na svoj luxus, ale starostlivosť o zem by venovali aj susedom Je to utópia?
Nečakali, že pri tom spoznajú niekoho, koho je ťažké spoznať. Samého seba.
Čo by sa asi stalo, keby sme tentoraz skúsili načúvať vŕbe? Mohlo by to prevrátiť naruby spôsob, akým vnímame stromy, a vôbec prírodu.