ĽUBOMÍR FELDEK: Jevtušenko nezaprel svoj zmysel pre ženský pôvab ani v roku 2005 v Bratislave.
Ruský bard zložitej epochy a svetového mena, Jevgenij Jevtušenko, ktorého srdce dotĺklo 1. apríla, sa vždy angažoval proti dogmatizmu a odsudzoval nacizmus.
V bratislavskom V-klube sme si (ja a hudobná skupina Kafeband) začiatkom februára pripomenuli 180. výročie smrti A. S. Puškina.
ĽUBOMÍR FELDEK: Puškinov tragický súboj sa neodohral iba v kroví pri Čiernej riečke – odohral sa zároveň aj vo veľkom blázinci, ktorým bol aj stiesňujúci ho svet.
Keď Sergej Jesenin (1895 – 1925) písal v roku 1924 svoje Pismo materi, akoby už tušil, že ho onedlho zavraždí – a potom jeho samovraždu zinscenuje – sovietska tajná polícia.
ĽUBOMÍR FELDEK: Sú to už roky, čo som Vinca Šikulu v básni Rozprávanie o Vincovi a víne nazval kráľom.
ĽUBOMÍR DOBROVODA: Vďaka jeho veľkosti a renomé, ktoré sa nedá kúpiť ani za miliardu, som našiel zasa tatka.
ĽUBOMÍR FELDEK: Už je to dosť dávno, čo som si všimol, že medzi ľudovými rozprávkami a ľudovými baladami nie je až taký rozdiel.
Myslím si občas, že o slovenskej rozprávke viem skoro všetko – o to viac ma prekvapí, keď natrafím na niečo, čoho existenciu som ani netušil, hoci som to mal takmer pod nosom.
Bol krásny jarný deň. Po fádnej zime sa konečne pod Malými Karpatmi všetko zelenalo nádejou nového života. Slnko prebudilo aj vinič.
Tretieho októbra 2015 sa stala terčom chybne navigovaného amerického útoku nemocnica organizácie Lekári bez hraníc v afganskom Kundúze a zahynulo 42 ľudí.
Ako si William Shakespeare poradil s cenzúrou alžbetínskeho obdobia a prečo pomáhal ženskej emancipácii, vysvetľuje básnik a spisovateľ Ľubomír Feldek, dramatikov najznámejší slovenský prekladateľ.
Som syn právnika, a tak nečudo, že mám rád píšucich právnikov. Právnikom bol napríklad aj Hviezdoslav – jeho najkrajšia epická báseň Hájnikova žena skrýva v sebe prvky detektívky.
VERONIKA ŠIKULOVÁ: V bratislavskom V klube sme oslávili 400. výročie úmrtia Shakespeara premiérou hry Ľuba Feldeka Smrť v Stratforte alebo radšej sa zle oženiť.
ĽUBOMÍR FELDEK: Napriek tomu, že prievozník Čas vesluje neúprosne, Krása, ktorú vytvorili takí umelci ako Ilja Zeljenka a Albín Brunovský, tu zostáva navždy.
ĽUBOMÍR FELDEK: Všetko, čo sa na svete deje, deje sa vždy o čosi bližšie k nám, než si to pripúšťame, aj to je posolstvo diel veľkých dramatikov. Stačí ich systematicky preložiť a naštudovať.
Na smutné správy dávame smutné odpovede: „Úprimnú sústrasť. Bez Martina je nás všetkých menej. Feldekovci.“
V čase, keď prepuklo Slovenské národné povstanie, som mal osem rokov a bývali sme v Senici. Dodnes mám pred očami, ako dostal nad Senicou zásah americký bombardér, čo letel na front.
Hry pre deti Ľubomíra Feldeka – a posledná inscenácia v Činohre Slovenského národného divadla nie je výnimkou – majú vždy niečo spoločné. Nazvať sa to dá aj: výmyselníctvo.
Pred niekoľkými rokmi (zdá sa, že v roku 2006), ma pozval môj – dnes už nebohý – priateľ a veľký impresário nezávislej divadelnej scény Demo Vizár do PKO.