Louvre zaznamenáva nebývalý nárast návštevnosti, v tomto roku to veľmi pravdepodobne bude viac ako 10 miliónov ľudí.
Pôvodne som tento stĺpček zamýšľal ako malú chválu bláznivosti.
O Paríži som v tomto stĺpčeku zamýšľal písať už pred dvoma mesiacmi. Vrátil som sa práve z krátkeho parížskeho pobytu a chcel som vyjadriť, čo ma zaujalo, prekvapilo a potešilo.
Ak sa dnes niekto odváži hlásať, že svet, v ktorom žijeme, je lepší, než svet predchádzajúcich čias, okamžite sa vystavuje podozreniu z naivnosti a zo slepého pokrokárstva.
Je polovica júna, a to je za normálnych okolností vo futbalovom prostredí veľmi pokojné obdobie: ligové súťaže sa už skončili, poznáme majstrov, štadióny sa vyprázdnili a ruch okolo nich stíchol.
Počas posledných pár rokov nám internetové siete ponúkli neuveriteľnú a prednedávnom ešte nepredstaviteľne rýchlu formu komunikácie.
Kedysi v prvej polovici minulého storočia sa domorodci jedného kmeňa v Novej Guinei naučili hrať futbal. Hrali ho však zvláštnym spôsobom.
Nedávne teroristické útoky v Londýne ukázali, ako málo dnes islamskí radikáli potrebujú na uskutočnenie svojich vražedných plánov.
Sú procedúry, ktorým sa z času na čas podrobujeme s vedomím, že sú z hľadiska bezpečnosti potrebné, no vyvolávajú v nás nepríjemné pocity zásahu do intímnej sféry.
Tých dobrých, priaznivých a radostných správ prichádza zo sveta čoraz menej. Úplnou vzácnosťou sú správy o rozhodnutiach, v ktorých sa rozvaha spája s odvahou.
Podobne ako v predchádzajúcich monografiách, aj v tejto je predmetom záujmu slovenského filozofa a prekladateľa proces, akým mesto formovalo a formuje človeka.
K Hegelovmu postrehu, že všetky veľké dejinné udalosti sa vyskytujú dvakrát, Marx dôvtipne dodal: najskôr ako tragédia, potom ako fraška.
Keď sa básnika Philipa Larkina novinár opýtal, či by ho nelákalo navštíviť Čínu, odpovedal: „Nemal by som nič proti, keby som sa ten istý deň mohol aj vrátiť."