DAMAS GRUSKA: Politické elity sa viac zaoberajú samy sebou a svojím politickým, osobným či finančným prospechom, než správou krajiny.
Ako sme na tom v porovnaní s inými štátmi?
Aká je situácia na trhu práce a aké sú mzdy v jednotlivých odvetviach ekonomiky?
Tento rok sme museli pracovať 230 dní na na zaplatenie priemernej výšky daňového zaťaženia.
Platy Slovákov stúpajú rýchlejšie ako zdražovanie. Ako dlho to naše peňaženky budú cítiť?
IRIS KOPCSAYOVÁ: Opäť sa máme z čoho tešiť. Správy zo štatistického úradu vravia, že naše mzdy znovu rástli. Reálne mzdy stúpli vo všetkých desiatich sledovaných odvetviach.
Platy rástli medziročne vo všetkých sledovaných odvetviach.
IRIS KOPCSAYOVÁ: Medzinárodný deň žien, sviatok, ktorý sa v predchádzajúcom režime sprofanoval, je stále podnetom na to, aby si politici a médiá pripomínali význam žien pre spoločnosť. Znie to neuveriteľne, ale ženy u nás stále zarábajú o 18,8 %, čiže 311 eur menej ako muži.
Presne 67 % Slovákov sa za posledný rok pozeralo na nejakú ďalšiu ponuku práce. Veľká väčšina na to využila známe portály inzerujúce pracovné pozície.
V minulom roku stáli potraviny za veľkou časťou vysokého dvojciferného rastu cien na Slovensku.
Výška minimálnej mzdy bude od budúceho roka 750 eur. Platí to ale len pri prvom stupni náročnosti práce. Výška mininálnej mzdy sa totiž odvíja od stupňa náročnosti práce a u niekoho môže minimálny plat predstavovať 1330 eur.
Po rokoch zažívame situáciu, že inflácia klesá a zárobky rastú.
Zvýšenie platov sa pohybovalo od 2,1 % v odvetví vzdelávania až po 18,5 % pri činnostiach v oblasti nehnuteľností.
Pokiaľ ide o mzdy, očakáva sa ich pomalý rast.
V prvom roku samostatnej Slovenskej republiky priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca predstavovala necelých 179 eur.
Reálne mzdy začínajú rásť, tvrdí odborník.
Rast platov nepostačí na to, aby sa kompenzoval rast inflácie.
Štátni zamestnanci sa dočkali v tomto roku dvojnásobného zvyšovania platov.
Nový prieskum o výške platov, kde sa zarába najviac? Rozdiely sú priepastné.
Vysoký dopyt po zahraničných pracovníkoch z krajín mimo EÚ, prípadne zamestnancov z Ukrajiny, zaznamenal aj segment inžinierstva a výroby.