Náhorný Karabach je dlhé desaťročia predmetom sporov medzi postsovietskymi republikami Arménskom a Azerbajdžanom.
MICHAL HORSKÝ: Rinčanie zbraní na okraji Európy. Azerbajdžanský prezident Alijev „to dal" na Putina - proti slabšiemu spustil „protiteroristickú operáciu”. Nebyť ruskej agresie, k otvorenému konfliktu by tak skoro neprišlo.
Spor o prevažne Arménmi obývaný región, ktorý ale podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, sa končí tak, ako Kyjev túži zavŕšiť ruskú inváziu: obnovením územnej celistvosti svojej krajiny.
Azerbajdžan v horskej enkláve začal v utorok vojenskú operáciu a v útokoch podľa miestnych arménskych úradov pokračoval aj dnes.
Baku v utorok začalo vojenskú operáciu v horskej enkláve, o ktorú vedie už desiatky rokov spor s Arménskom. Zahynulo už najmenej 27 ľudí.
Azerbajdžan krátko predtým informoval o začatí "lokálnej" protiteroristickej operácie v Náhornom Karabachu.
RADOVAN GEIST: Medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa opäť schyľuje k vojne. Dôvodom je opäť Náhorný Karabach. A EÚ sa opäť dostala do situácie, keď si bude musieť vybrať medzi zásadami a energetickými záujmami.
Azerbajdžanskí predstavitelia totiž obviňujú arménsky Červený kríž, že zdravotnícke vozidlá využíva na pašerácke aktivity.
Arménsky premiér na stretnutí v Moskve obvinil Azerbajdžan, že blokovaním jedinej pozemnej cesty z Arménska do Náhorného Karabachu spôsobil humanitárnu krízu.
Arménsko je ochotné uznať Náhorný Karabach za súčasť Azerbajdžanu. Súčasne zvažuje vystúpenie z Ruskom vedeného vojenského bloku postsovietskych krajín.
Ministerstvá obrany oboch krajín hlásia dohromady sedem zabitých vojakov.
V oblasti bol podľa agentúry Interfax vyhlásený vojnový stav.
Pri výbuchu sa zranili aj ďalší štyria ľudia.
Ide o ďalší z incidentov medzi krajinami, ktoré vlani viedli vojenský konflikt o sporné územie Náhorného Karabachu.
Niekoľkotisícový smútočný sprievod na pamiatku padlých v bojoch s Azerbajdžanom viedol arménsky premiér Nikol Pašinjan.
Dohoda o výmene zajatcov bola dosiahnutá za účasti medzinárodných organizácií a velenia ruských jednotiek, ktorých úlohou je monitorovať dodržiavanie prímeria v Náhornom Karabachu.
Vyplýva to z oznámenia azerbajdžanského ministerstva obrany, ktoré po prvýkrát od vypuknutia zrážok s arménskymi silami, zverejnilo informácie o svojich vojenských stratách.
Obmedzenie vláda vyhlásila v septembri, keď sa v Náhornom Karabachu obnovili boje medzi Arménmi a jednotkami armády Azerbajdžanu.
Arménsko súhlasilo, že Azerbajdžanu odstúpi niekoľko častí Náhorného Karabachu v rámci mierovej dohody, ktorú dosiahli obe strany a Rusko ako regionálna veľmoc.
Ruský prezident Putin uviedol, že konflikt si vyžiadal viac ako 4-tisíc mŕtvych, približne 8-tisíc zranených a desaťtisíce vysídlených.