Ľudský druh sa vydal do chladných vyšších zemepisných šírok Európy pred viac ako 45 000 rokmi, teda oveľa skôr, ako bolo doteraz známe.
Genetická výbava dávnych predkov vplýva aj na iné oblasti života.
Ľudia, ktorí sa budia veľmi skoro ráno, za to pravdepodobne "vďačia" pozostatkom DNA, ktorú zdedili po dávnych predkoch, tvrdia vedci.
Boli naši dávni predkovia skôr korisťou alebo lovcami? Odpoveď na jednu zo základných otázok zooarcheológie je zase o niečo jasnejšia.
Stopy zachované v jaskyni La Roche-Cotard sú nový a dôležitý príspevok k poznatkom o správaní neandertálcov.
Niektorí ľudia majú väčší nos, pretože ich rodokmeň zahŕňa vzdialeného neandertálskeho predka. Vyplýva to zo štúdie, o ktorej informoval denník The Times.
Tri samostatné migračné vlny boli potrebné na kolonizáciu Európy modernými ľuďmi pred asi 54- až 42-tisíc rokmi, keď vytlačili neandertálcov.
Voľným okom by zo Zeme mohla byť čoskoro viditeľná kométa, ktorú bolo zo Zeme naposledy možné na pozorovať pred 50 000 rokmi, kedy ešte žili neandertálci.
Gény z archaických spojení si v sebe nesie každý. Po desaťtisícoch rokov sa naliehavo ozývajú. Počas covidu, pri cukrovke či obezite.
Odborníci na obdobie praveku jednoznačne potvrdili, že stalagmity v španielskej jaskyni Ardales v Malage nafarbili pred viac ako 64-tisíc rokmi neandertálci.
Archeológovia objavili neďaleko Ríma ostatky deviatich neandertálcov, oznámilo talianske ministerstvo kultúry.
Gény, ktoré niektorí ľudia zdedili po dávnych neandertálskych predkoch, možno zvyšujú riziko ťažkého priebehu ochorenia CCVID-19.
Moderný človek (Homo sapiens) sa v Európe objavil skôr, ako vedci doteraz predpokladali.
Neandertálci (Homo neanderthalensis), ktorí žili na území dnešného Portugalska, sa živili rybami, mušľami či tuleňmi.
Vedci našli v španielskych jaskyniach výtvarné zobrazenia, ako napríklad obrys ruky a geometrické tvary, ktoré sú staré najmenej 64-tisíc rokov.
Neandertálci si zariaďovali bývanie v jaskyniach už pred 176 500 rokmi. Podľa vedcov z Francúzska, Belgicka a Holandska o tom svedčia stopy v jaskyni v južnom Francúzsku.
Deväťdesiat rokov už máme presvedčivý dôkaz, že aj na našom území žili neandertálci. Pred toľkými rokmi v obci Gánovce našli odliatok mozgovne neandertálca, ktorý žil asi pred 120-tisíc rokmi.
Neandertálci a moderní ľudia sa začali páriť omnoho skôr, ako vedci doteraz predpokladali. Spoločné potomstvo mali podľa nemeckých antropológov už pred zhruba stotisíc rokmi.
Zrejme by sme sa mali poďakovať našim vyhynutým príbuzným za schopnosť bojovať proti chorobám.
Nová analýza priniesla ďalší dôkaz o medzidruhovom krížení medzi neandertálcami a modernými ľuďmi. Skúmala sánku starú 40-tisíc rokov z náleziska v Rumunsku.