V krajine, kde má až štvrtina obyvateľov zahraničný pôvod, stúpa počet detí bez znalosti štátneho jazyka. Takmer 45 percent prvákov vo Viedni neovláda nemčinu tak, aby mohli sledovať vyučovanie.
Určite tak trochu aj vďaka celebritnému otcovi si vybudovala vlastný kúsok slávy v súčasnom svete.
O tom, prečo sa s nemčinou spája prívlastok ťažký jazyk, aj o moderných spôsoboch jej výučby hovoríme s Lindou Fintorovou z Goetheho inštitútu v Bratislave.
Goetheho inštitút oslávil 70. výročie svojho založenia. Jeho pôvodným cieľom bolo iba vzdelávanie učiteľov nemeckého jazyka, dnes šíri nemeckú kultúru takmer v sto krajinách sveta.
Angličtina ako prvý povinný jazyk už nemusí byť diktátom školských osnov. Základné školy by mali ponúknuť deťom na výber aj nemčinu, ruštinu a románske jazyky.
Povinná angličtina nie je samospasiteľná. Európsky trh práce potrebuje aj pracovníkov so znalosťou nemčiny. Ochota študentov učiť sa ju však rapídne klesá.
Ovládať aspoň jeden cudzí jazyk je dnes „must have“ na trhu práce.
JOACHIM BLEICKER: Ovládanie cudzích jazykov bolo po dlhý čas veľkým plusom Slovenska. Od roku 2011 sa však veci zmenili.
Dôvodov, prečo sa učiť cudzie jazyky, je veľa. Ktorý bude ten najdôležitejší pre vás?
Štátny pedagogický ústav by chcel pre žiakov základných škôl zaviesť povinný druhý cudzí jazyk, aby im neskôr uľahčil hľadanie práce.
Nemčina na hodine prírodovedy alebo experimentovanie po nemecky. To je v skratke podstata pedagogického prístupu k výučbe cudzieho jazyka, ktorý overuje Štátny pedagogický ústav.
Postavenie latinčiny sa otriaslo začiatkom 18. storočia, keď sa v Európe začali utvárať národy, najmä také, ktoré boli dosiaľ v područí.
Nemeckí politici hovoria o historickom kroku. Prvýkrát v povojnovej histórii bude mať Nemecko zákon zameraný na integráciu utečencov do spoločnosti.
Zhruba 8 500 nových učiteľov prijali tento rok nemecké školy na výučbu nemčiny kvôli príchodu státisícov detí v rámci migračnej vlny z Blízkeho východu a Afriky.
WOLFGANG MÜLLER-FUNK: Aj v období európskej integrácie a po anglicky hovoriacej globalizácie existuje metropola strednej veľkosti, ktorá sa nazýva Bratislava.
Seriál testov, ktoré by mali zvládnuť absloventi základných škôl, pokračuje nemčinou. Ten, kto sa ju učil a aspoň sem-tam ju aj používa, by nemal mať najmenší problém.