Venezuelčania sa pri dosiahnutí slobody spoliehajú na USA, vyhlásila laureátka Nobelovej ceny Machadová. Svet ju ocenil, no kritika prišla od Trumpa aj Putina.
Biely dom skritizoval, že Nobelovu cenu za mier pre rok 2025 dostala venezuelská opozičná politička a aktivistka María Corina Machadová.
Oznámil to v piatok predpoludním Nórsky Nobelov výbor.
Americký prezident Donald Trump má asi k Nobelovej cene za mier bližšie, ako sa zdá jeho kritikom.
Izraelský prezident vyzdvihol úlohu prezidenta USA Donalda Trump pri dosiahnutí dohody medzi Izraelom a Hamasom.
Nomináciu šéfa Bieleho domu oznámil aj izraelský premiér Netanjahu či Pakistan.
Podľa vlády Trump preukázal veľkú strategickú prezieravosť a štátnické schopnosti v čase eskalácie napätia v regióne.
MIROSLAV ČAPLOVIČ: V 21. storočí existujú takíto nevinní trestanci ešte stále aj v Európe. Jeden z nich, ktorý sa volá Ales Bjaljacki, je dokonca nositeľ Nobelovej ceny za mier.
Japonská rada organizácií obetí atómových a vodíkových bômb združujúcich ľudí, ktorí v auguste 1945 prežili jadrový útok na Hirošimu a Nagasaki si v Osle preberali prestížne ocenenie.
Mohammadíovej museli lekári z pravej nohy odstrániť časť kosti, pričom podľa jej rodiny nie je teraz schopná chodiť.
Nobelovu cenu za mier udelili organizácii Nihon Hidankjo, ktorá združuje Japoncov a Japonky, ktorí v auguste 1945 prežili výbuch amerických atómových bômb.
Nobelovu cenu mieru za rok 2024 získala organizácia ľudí, ktorí prežili výbuchy atómových bômb.
Muhammad Júnus bude šéfom dočasnej vlády v Bangladéši, ktorým dosiaľ zmietali krvavé nepokoje.
Vlani ocenenie za mier získala iránska aktivistka Narghís Mohammadiová za boj proti útlaku žien v Iráne.
Donald Trump sa zaslúžil o prvé mierové dohody na Blízkom východe po takmer 30 rokoch, uviedla kongresmanka.
Mohammadíová je od roku 2021 zadržiavaná v teheránskej väznici Evín a prestížne ocenenie si nemohla prevziať osobne.
Nobelovu cenu za mier získal za dlhoročnú kariéru mierového vyjednávača a významný podiel na riešení dlhodobých medzinárodných konfliktov na niekoľkých kontinentoch.
Väznená iránska aktivistka bojuje za ženské práva a proti trestu smrti.
Šesťdesiatročný Bjaljacki vedie mimovládnu organizáciu Vjasna, ktorá informuje o porušovaní ľudských práv v krajine.
Medzi zverejnenými kandidátmi na tohtoročnú Nobelovu cenu za mier prevažujú osobnosti, ktoré nejakým spôsobom súvisia s konfliktom na Ukrajine či situáciou v Rusku.