Tento fenomén nie je žiadny vtip. Je tichý, zákerný a neuveriteľne silný.
Najrozšírenejší fotosyntetizujúci mikrób v oceánoch, Prochlorococcus, nezvláda otepľovanie morí. Hrozí jeho úbytok, ktorý ovplyvní celý ekosystém.
Raz alebo dvakrát ročne sa odohráva niečo, čo sa zdá byť vystrihnuté z biblického príbehu.
Hlbokomorské ryby produkujú uhličitany rovnako ako tie z plytčín, čím výrazne prispievajú k chemickej rovnováhe a uhlíkovému cyklu oceánov.
Rýchly pokles pH oceánov pred 201 miliónmi rokov spôsobil masové vymieranie. Vedci varujú, že podobný scenár hrozí aj v súčasnosti.
Východná Afrika sa rozpadáva na dve časti. Pod zemou pulzuje magma, ktorá pripravuje cestu pre vznik úplne nového oceánu.
Zvyšok sveta, teda všetky ostatné krajiny dohromady, tvoria “iba” 176 012 ton, čo je stále výrazne menej než jednotka.
YouTuber ponoriť dron do hlbín jedného z najzáhadnejších miest oceánu. To, čo zachytil, vyvoláva zimomriavky.
Nie každý si uvedomuje, aký desivý môže byť oceán. Hoci 20 metrov pod hladinou nie je v rámci hlbín mora až tak veľká vzdialenosť, dopady na ľudské telo sú ohromujúce.
Svet ju vníma najmä ako hviezdu filmov Star Wars. Britská herečka Daisy Ridley sa však najnovšie objavuje v celkom novej úlohe.
Je to ako zažiť iný svet. Vidíte ich a sú všetci pohromade ako skupina. Je to neuveriteľné, hovorí Josie Hubbardová, odborníčka na správanie zvierat.
Priepasť s priemerom 300 metrov sa začína tesne pod vlniacou sa hladinou a rúti sa nadol do hĺbky 124 metrov.
Podľa novej štúdie dokážu klauny očkaté na ostatných rybách rátať pruhy.
Uprostred južného Pacifiku, zhruba 2 688 kilometrov od najbližšej pevniny, sa rozkladá mrazivý úsek bezmenného oceánu, známy ako bod Nemo.
Hladký objekt so zvláštnym otvorom uprostred bol nájdený v hĺbke viac ako troch kilometrov pomocou diaľkovo riadeného podmorského prieskumníka.
Podľa nových zistení je však množstvo plastov plávajúcich na hladine morí a oceánov vyššie, než uvádzali predchádzajúce štúdie.
Oľga Paštéková sa inšpirovala svetom oceánu a pokračuje v experimentovaní so samotným spôsobom maľby. Oheň v jej tvorivom procese vystriedala voda.
Kvôli úplnej temnote, teplotám blížiacim sa bodu mrazu a drvivému tlaku sa až do konca 70. rokov minulého storočia vedci domnievali, že život v takzvanej hadalovej zóne nie je možný.
Oceánske prúdy pri Antarktíde vplyvom rýchlo roztápajúcich sa ľadovcov prudko spomaľujú, čo bude mať katastrofálne dôsledky pre klímu.
Vedecký tím z Austrálie a Japonska a odchytil ryby v rekordnej hĺbke viac ako ôsmich kilometrov pod morskou hladinou, uviedla agentúra Reuters.