Vyše sedemtisíc škôl zostalo zatvorených, učitelia štrajkovali, Prahou prešli protestné sprievody.
Aké sú argumenty v prospech a proti skracovaniu času stráveného v práci?
Problémom skracovania pracovného času je podľa slov štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Branislava Ondruša najmä strnulosť myslenia v spoločnosti.
Slováci pracujú v noci a v netradičných časoch najviac v rámci EÚ.
Odborárom sa opäť podarilo prekonať „automat".
Akú máme na Slovensku kvalitu pracovného prostredia?
Podľa združenia dlhodobo neexistujú objektívne dôvody na trvanie tejto mimoriadnej situácie.
V porovnaní s krajinami V4 má Slovensko druhé najvyššie mzdové náklady minimálnej mzdy za rok 2023.
Ak by návrh odborárov prešiel, v roku 2024 by najslabšie zarábajúci zamestnanci dostali 796 eur mesačne.
Poslanci, dajte si radšej okamžite do volieb voľno a prestaňte prijímať zákony, ktoré škodia Slovensku, vyzývajú spoločne vo vzácnej zhode zástupcovia podnikateľov aj odborov.
Kľúčovým článkom je podľa odborárov navyšovanie tarifných miezd zamestnancov nominálnou čiastkou, zabezpečujúcou aj reálny rast ich miezd pre rok 2023.
Podľa odborára Jána Košča je model štvordňového pracovného týždňa na sto percent možné použiť aj na Slovensku.
Minimálna mzda by mala byť podľa známeho odborára výrazne vyššia ako v súčasnosti.
Skracovanie pracovného času pozitívny vplyv na produktivitu práce, tvrdí odborár Ján Košč. Pozitívne príklady vidí aj u nás.
Na problémy s komunikáciou poukazovali zamestnanci strojárskej firmy v Beluši už dávnejšie, keď im bez vysvetlenia znížili platy. V júni 2021 to napokon vyústilo do ostrého štrajku.
JÁN KOŠČ: Kedy konečne zamestnanci pochopia, že len organizovaním sa, vzájomnou podporou a solidaritou dosiahnu zlepšenie pre všetkých? V roku 2023?
Ľudia sa boja, firmy sa boja. Ľudia nevedia, čo bude a desia sa dní, ktoré prichádzajú, povedal predseda ČKOZ.
IGOR DANIŠ: Rozmáha sa práca na viacero čiastočných úväzkov. Po ich sčítaní veľa ráz konečná výška mzdy takýchto pracovníkov nedosahuje sumu minimálnej mzdy.
Zvyšenie minimálnej mzdy, ktorá sa dostane na úroveň 700 eur, mohlo a malo byť aj väčšie, tvrdí podpredseda Energeticko-chemického odborového zväzu a zakladateľ OZ Pracujúca chudoba Milan Kuruc.
Vláda pridá v mzdách zamestnancov štátu miliardu eur navyše. Analytik INESS Robert Chovanculiak od nej však čakal systémovejší prístup, ktorý nerozvráti verejné financie.