Traduje sa, že k objavu antibiotického lieku dopomohla aj náhoda vyplývajúca z údajnej neporiadnosti a chaotického štýlu práce britského lekára a nositeľa Nobelovej ceny Fleminga.
Nie je možné, aby sme si liek na COVID-19 alebo vakcínu proti nemu nemohli vyrábať aj sami. Zdôrazňuje to takmer 90-ročnýspoluautor, mikrobiológ Michal Bučko.
Pred 75 rokmi bol v Československu po penicilíne porovnateľný dopyt, aký je teraz po vakcínach proti ochoreniu COVID-19. Problém bol s výrobou a distribúciou.
Ešte na začiatku druhej svetovej vojny zomierali státisíce ľudí na tuberkulózu a iné infekčné ochorenia. Vďaka lekárovi Alexandrovi Flemingovi boli zachránené desiatky miliónov životov.
Veľkým problémom zdravotníctva v súčasnosti je stúpajúci výskyt bakteriálnych kmeňov, ktoré sú rezistentné voči pôsobeniu antibiotík a stávajú sa multirezistentné.
Ešte na začiatku druhej svetovej vojny zomierali státisíce ľudí na tuberkulózu a iné infekčné ochorenia.
Organizovaný neporiadok a vrodená šetrnosť stáli, okrem iného, pred 90 rokmi, 3. septembra 1928, pri zrode jedného zo zásadných liekov v histórii medicíny - penicilínu.
Účinky penicilínu objavil britský vedec Alexander Fleming už v septembri 1928, na liečbu ľudí ho začali používať až o dekádu neskôr. Avšak nie vďaka Flemingovi.
Ak má dieťa zvýšenú teplotu, rodičia by s ním nemali hneď utekať k lekárovi.
Ľudia robia rôzne nezvyčajné veci, niektoré z uvedených faktov sú však také neuveriteľne bláznivé, že azda ani nemôžu byť pravdivé - alebo môžu?
V poslednom období sa objavujú názory, že antibiotiká sú škodlivé pre ľudský organizmu. Pravdou je, že bez antibiotík sa v mnohých prípadoch nezaobídeme.
Antibiotiká sú najčastejšie používanými liekmi pri liečbe rôznych infekčných ochorení. Odolnosť baktérií proti antibiotikám výrazne komplikuje liečbu.