Na čom sa NATO v júli dohodlo, na jar budúceho roka použije. Severoatlantická aliancia má už jasnejšie v tom, ako bude vyzerať jej posilnená prítomnosť na východe.
Severoatlantická aliancia chce mať v tomto týždni jasnejšiu predstavu o podobe štyroch mnohonárodných práporov, ktoré by mali začať pôsobiť na jar budúceho roka.
Spojenia leteckého dopravcu airBaltic budú premávať z Rigy do Popradu raz týždenne od 17. decembra do 11. marca 2017.
Nové jednotky Severoatlantickej aliancie by mali byť v Poľsku a pobaltských štátoch rozmiestnené od mája 2017.
Ako nezmysel odmietol ruský prezident Vladimir Putin špekulácie, že Rusko ohrozuje Pobaltie a že by voči svojim susedom mohlo použiť jadrové zbrane.
O summite NATO vo Varšave sa Octavian Manea pre Defence Matters rozprával s Ianom Brzezinským z Atlantickej rady.
Slovenský veľvyslanec pri Severoatlantickej aliancii Tomáš Valášek pripomína, že niekedy je lepšie jasne nakresliť deliace čiary a povedať, že toto je naše a ubránime si to.
Estónsky premiér Taavi Roivas žiada o trvalú prítomnosť vojakov NATO v pobaltských štátoch.
Nie je pravdepodobné, že by Rusko zaútočilo na pobaltské krajiny. Keby sa predsa len Moskva rozhodla rozpútať konflikt, NATO nie je dobre pripravené.
Severoatlantická aliancia zníži zo šestnásť na osem počet lietadiel, ktoré poskytujú ochranu vzdušného priestoru nad troma pobaltskými krajinami.
Ruská prokuratúra preskúma, či bolo zákonné rozhodnutie sovietskych úradov z roku 1991, ktorým uznali vystúpenie Lotyšska, Litvy a Estónska z bývalého ZSSR.
Pobaltské štáty by sa nemali spoliehať na zbrane NATO, ale mali by radšej premýšľať ako ohrozujú samy seba účasťou v americkej protiraketovej obrane.
Rusko vo viacerých prípadoch počas vojenských cvičení rozvíjalo scenár invázie do Pobaltia. Ak by k tomu došlo, Amerika sa vyjadrila, že bude brániť Pobaltie.
Rusko nie je hrozbou pre Severoatlantickú alianciu, uviedol v sobotu v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera ruský prezident Vladimir Putin.
Trojica pobaltských štátov žiada NATO, aby na ich území natrvalo umiestnila svoje sily ako odstrašujúci prostriedok v období zvyšujúcej sa asertivity Ruska.
Nová letecká linka, noví turisti a lepšie podmienky pre dovolenkárov z východnej a severnej Európy.
Ministri zahraničných vecí krajín V4 s kolegami z pobaltských a zo škandinávskych krajín diskutovali predovšetkým o situácii na Ukrajine a o energetickej bezpečnosti.
"Základnou otázkou je, prečo by chcelo Rusko tieto krajiny ohrozovať," uviedol Sergej Andrejev na margo obáv Poľska a pobaltských štátov.
"Situácia na Ukrajine, čo sa týka dodržiavania prímeria, nie je ideálna, ale je lepšia, než pred uzavretím minských dohôd," povedal Miroslav Lajčák.
Putin možno využije taktiku hybridnej vojny na to, aby ovládol územia členov NATO, napríklad v Pobaltie. Varoval pred vojenským podceňovaním Ruska.