Boelter si útoky dôkladne naplánoval: obete sledoval, robil si o nich poznámky, o ich príbuzných a o ich domoch a v noci útokov sa prezliekol za policajta.
Desaťtisíc podpisov zbierajú napríklad dôchodcovia, ktorí chceli do politiky vrátiť Mečiara.
IRIS KOPCSAYOVÁ: Ak sa na Slovensku niečomu darí, tak sú to politické strany.Komu by sa málilo tých 55, údajne aktívnych strán a straničiek, na politické nebo sa derú ďalšie štyri nové subjekty.
JOZEF LENČ: Úpadok politiky môže mať rôzne podoby a tváre. V prípade Slovenska sú príčinou úpadku dominantne krízy. Vytvárajú priestor, v ktorom politikov postupne nahradia ich karikatúry.
Chceme zamedziť tomu, aby o osudoch 5,4 milióna ľudí rozhodovali poslanci pod vplyvom alkoholu, vyhlásilo hnutie Slovensko.
Od čias Vladimíra Mečiara nebolo Slovensko nikdy také rozhádané a rozpoltené ako teraz. Dospelo to tak ďaleko, že politika vráža klin medzi členov rodiny, známych a priateľov. Nie je načase, aby zaujala pevný postoj aj cirkev?
ZUZANA KUSÁ: Slová politikov o spoločnom pute a potrebe zomkýnania sa znejú škrípavo tam, kde politici neustále ženú svojich voličov do zákopov a mobilizujú hnevom.
IVAN HOFFMAN: Agentúra IPSOS v prieskume pre internetový portál Seznam zistila, že dve tretiny Čechov si myslia, že súčasný politický systém nereprezentuje záujmy bežných občanov.
Agentúra vykonávala prieskum od 8. do 17. októbra.
Účinnosť zákona navrhuje hnutie od 31. decembra 2024.
ZUZANA KUSÁ: Do hlavy nikomu nevidíme, hovorieva sa. Nezamestnaným z odľahlých okresov pripisujeme nechuť pracovať, politikom, ktorých sme nevolili, všemožné sebecké a spoločnosť poškodzujúce záujmy.
IRIS KOPCSAYOVÁ: Sľúbili sme si lásku, spieval kedysi na námestí Ivan Hoffman. Aj dnes si ideme sľúbiť lásku, len niektorým tie sľuby „nějak nejdou přes pysky“.
Mladí často odmietajú prísť na nedeľný obed k rodičom či starým rodičom, lebo návšteva sa neraz končí hádkou. A môžu za to vraj televízne politické debaty v nedeľu na poludnie.
OLIVER BAKOŠ: Mnoho spoluobčanov sa zaujíma najmä o to, či je aspoň väčšina našich politikov skutočne statočná. Treba otvorene priznať, že je! A to dokonca v miere, ktorá už sama osebe prekvapuje.
Na Západe už nie je pre nádejného poslanca, ministra alebo premiéra problém verejne priznať, že je homosexuál alebo že v mladosti užíval kokaín. Ale božechráň, aby verejne odhalil duševnú chorobu.
IVAN HOFFMAN: Chutné, zdravé a čerstvé potraviny už dnes jeme iba my skromní vidiečania, ktorí máme to, čo si sami dopestujeme a dochováme, a boháči, ktorí si to môžu dovoliť.
IVAN HOFFMAN: Možno poznáte novoročný vinš: „Nech je tento rok lepší, než bude!“ Na prvý pohľad je to nonsens, ten rok bude, aký bude, takže lepší než bude logicky byť nemôže. Alebo môže? Vtip je v tom, ako sa pýtame.
Čo nás spája a čo rozdeľuje? Pred čím potrebujeme zachraňovať? Akú chceme spoločnosť, strany či politikov? A vôbec – kto sme „my“ a kto „oni“?
Facky, päste a kopance, ktoré zúfalo pošpinili predvolebnú kampaň, nie sme politikom ochotní tolerovať. Aké demokraticky zúbožené politické strany ešte znesieme? Zapojte sa do pokračovania diskusie!
Predvolebná kampaň je ostrá aj mimo televíznych debát a sociálnych sietí.