Gény z archaických spojení si v sebe nesie každý. Po desaťtisícoch rokov sa naliehavo ozývajú. Počas covidu, pri cukrovke či obezite.
Najstarší známy predok človeka vedel chodiť, ale napriek tomu mohol šplhať po stromoch ako opice, naznačuje štúdia.
Skamenené pozostatky jedného z najstarších predchodcov človeka sú približne o milión rokov staršie, než si vedci pôvodne mysleli. Vyplýva to z nového výskumu.
Archeologický výskum poskytuje nový pohľad na extrémne násilnú povahu bojovania v dobe kamennej, prinajmenšom v niektorých konfliktoch.
Výskumníci skúmali 14 000 genetických rozdielov medzi modernými ľuďmi a našimi nedávnymi predchodcami novou podrobnejšou metódou.
Pred desiatimi rokmi, 28. decembra 2010, bolo oznámené, že v Denisovej jaskyni na Altaji na Sibíri v Rusku našli niekoľko zlomkov kostí dávno vyhynutého druhu predchodcu človeka - denisovana.
Podľa posledných výskumov žil najstarší predchodcu človeka v dobe pred asi 7,2 miliónmi rokov (pred 20 rokmi sa odhadovalo na šesť miliónov rokov).
Vedci objavili dôkazy svedčiace o existencii doteraz neznámeho druhu pravekého človeka, ktorý žil v Afrike pred zhruba pol miliónom rokov a ktorého gény sa stále objavujú v niektorých západoafrických populáciách.
Dosiaľ boli dôkazy o predchodcovi človeka, ktorý kráčal vzpriamene, spred šiestich miliónov rokov, Danuvius guggenmosi žil však už pred takmer 12 miliónmi rokov.
Vedecký tím v Etiópii našiel takmer kompletnú lebku predchodcu človeka, ktorá je stará 3,8 miliónov rokov.
Dávni predkovia ľudí, ako bola aj Lucy, sa vedeli nielen obratne šplhať po stromoch, ale spoľahlivo zvládali aj chôdzu.
Neandertálci si zariaďovali bývanie v jaskyniach už pred 176 500 rokmi. Podľa vedcov z Francúzska, Belgicka a Holandska o tom svedčia stopy v jaskyni v južnom Francúzsku.
Vedci našli na území Etiópie časť lebky, ktorá vraj patrí do vývojového radu predchodcov dnešného človeka. Ide vraj o dosiaľ neznámy druh australopitekov.
Etiópsky nález čeľuste zapadá do evolučnej skladačky vývoja rodu Homo. Pozostatok pochádza z obdobia, z ktorého neexistujú takmer žiadne nálezy.
Ľudia žili v Severnej Amerike možno o tisíce rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo. Podporu pre túto teóriu prinieslo datovanie lebky mastodonta.
Kazivosť zubov sa tradične spája s konzumáciou sladkostí. Výskum marockých a britských vedcov však ukázal, že veľmi zlý chrup mali aj lovci a zberači plodov.
Čo ak najskorší členovia rodu Homo, ako bol človek zručný, človek turkanský alebo človek vzpriamený, v skutočnosti boli jeden a ten istý druh?