Objavené nálezisko je unikátnym objavom, ktorý potvrdzuje osídlenie tejto lokality už pred takmer tritisíc rokmi.
Nitrianski archeológovia objavili v oblasti horného Požitavia takmer sto osád prvých roľníkov, ktoré tu existovali už päť- až šesťtisíc rokov pred naším letopočtom.
Zrejme by sme sa mali poďakovať našim vyhynutým príbuzným za schopnosť bojovať proti chorobám.
Od nájdenia 5 300 rokov starej múmie v Ötztalerských Alpách tento rok uplynie 25 rokov. Prieskum zachovalého tela pravekého muža však prebieha stále.
Jaskynný komplex Lascaux, objavený pri dedinke Montignac na juhozápade Francúzska, fascinuje svojou výtvarnou galériou starou podľa odhadov až 17-tisíc rokov.
Dnes už skameneliny stoviek stôp pterosaurov, ktoré sú staré 18 až 52 miliónov rokov, v bývalých baniach ochraňuje najväčšia geologická rezervácia v krajine.
Ako žili, kde bývali a čo jedli ľudia praveku?
Etiópsky nález čeľuste zapadá do evolučnej skladačky vývoja rodu Homo. Pozostatok pochádza z obdobia, z ktorého neexistujú takmer žiadne nálezy.
Na Madagaskare sa podarilo nájsť fosíliu lebky pravekého cicavca. Patrila tvorovi, ktorý pripomínal súčasného svišťa a žil bok po boku s dinosaurami.
Nie je to síce lochnesská príšera, no tento praveký morský jašter je rovnako zaujímavý. Žil pred 170 miliónmi rokov a na dĺžku meral najmenej 4,2 metra.
Dosiaľ najväčší objavený pterosaurus mal rozpätie krídel desať metrov. Modelová štúdia ukázala, že jedinec s rozpätím krídel dvanásť metrov by sa už neodlepil od zeme.
V Argentíne objavili kostru najväčšieho tvora v dejinách Zeme. Pomenovali ho podľa vojnovej lode.
Neandertálci v Európe vymreli zrejme pred 39-tisíc rokmi, teda skôr, ako sa doteraz myslelo.
Pravekí ľudia, ktorí kedysi obývali územie Moravy, podľa nového zistenia vedcov poznali sadru.
Rieka Dunaj bola už v praveku dôležitou obchodnou cestou a je vraj aj jednou z najstarších vodných ciest na svete.
Ľudia skutočne prišli do Ameriky cez Beringovu úžinu a osídlili celý kontinent. Paleoameričania aj "Indiáni" sú teda z jediného populačného zdroja.
Nález 300 miliónov rokov starého predátora poodhalil, ako sa vyvíjali moderné ekosystémy na súši. Hovorí najmä o tom, ako sa prvé mäsožravce zmenili na bylinožravce.
Portugalskí paleontológovia našli vo svojej domovskej krajine fosílie pravekého mäsožravca, ktorý je zatiaľ najväčší, akého sa na území Európy dosiaľ podarilo nájsť.
Vyše 400 miliónov rokov staré fosílie drobnej ryby odkryli pôvod jednej z emocionálne najdôležitejších častí ľudského tela - tváre.
Briti objavili stopy chodidiel staré 800 tisíc rokov. Sú jedným z najstarších dôkazov prítomnosti predkov moderného človeka na európskom kontinente.