MIROSLAV ČAPLOVIČ: Zvykneme sa pýtať sami seba, kto bol najväčší Slovák 20. storočia. Za tých sto rokov Slovensko malo len dvoch politických velikánov: Milana Rastislava Štefánika a Alexandra Dubčeka.
Len tri miesta na svete umožňujú nahliadnuť do raketovej základne, kde boli umiestnené nukleárne hlavice. Navštívili sme tú, ktorá sa spája s Československom.
Historik Stanislav Sikora spomína na dramatické udalosti invázie v 1968 z vlastnej skúsenosti, spolu so zaujímavými súvislosťami z "veľkej histórie".
"Pražská jar je zabudnutá, Alexander Dubček je záhradníkom v Bratislave," spieva Alice Dona na konci skladby.
Osobnosť Alexandra Dubčeka vyvoláva spory aj 29 rokov po jeho smrti. Akým bol človekom a politikom? Dajú sa jeho chyby ospravedlniť? Odpovedá Stanislav Sikora.
IGOR DANIŠ: Nech už bol Dubček akýkoľvek, je to pozitívny obraz, symbol Slovenska. Nikdy sme ho nevyužili na zlepšenie imidžu krajiny.
EDUARD CHMELÁR: Dubček je bezkonkurenčne najznámejší Slovák vo svete, a už tento fakt treba brať do úvahy pri hodnotení jeho významu.
IVAN HOFFMAN: Keď sa dnes reční o étose novembra '89, ide o číru nostalgiu. Zabúda sa, ako rýchlo dezilúzia vystriedala eufóriu.
Za literárne a dramatické dielo, za zmýšľanie a celoživotné úsilie o dodržiavanie ľudských práv udelili Havlovi mnohé ceny, vyznamenania, alebo čestné doktoráty.
Simon Mawer je anglický spisovateľ, ktorý si našiel zvláštnu inšpiráciu: Československo.
Cudzí vojaci pochodovali po Československu, ale krajina mala aj skutočných priateľov, ktorí sa neváhali postaviť proti nespravodlivosti.
Výstava Pražská jar 1968 v petržalskej knižnici predstavuje fotodokumentáciu, ktorá zachytáva spoločenské zmeny v Československu v 60. rokoch 20. storočia.
Autori predstavujú Alexandra Dubčeka bez príkras a legiend v kontexte doby.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Podľa nemeckej historičky Susanne Schattenbergovej nebol prvý tajomník ÚV KSČ Alexander Dubček žiadny zbabelec, ale skutočný hrdina.
Ak sa povie Pražská jar, čo starší si hneď spomenú na Dubčekove rožky a na prvé voľné soboty. Ale tých niekoľko mesiacov slobody v roku 1968 prinieslo oveľa viac.
Pražská jar prechádzala do horúceho leta a české médiá vyčítali Slovákom, že namiesto demokratizácie politických pomerov neprestajne nastoľujú požiadavku federalizácie.
SAŠA UHLOVÁ: „Už som v Prahe niekoľko dní a s mnohými som sa zhovárala o Pražskej jari. Vyzerá to, akoby si na ňu nikto nespomínal,“ hovorila mi francúzska novinárka.
Osmičkové roky bývajú v moderných dejinách Čechov a Slovákov osudové. Veď posúďme: 1918, 1938, 1948... a napokon 1968.
Európska komisia (EK) uznala, že takzvaná Pražská jar a následná invázia do Československa bola zlomovým bodom v histórii Európy.
V Británii zverejnili dokumenty, ktoré vyniesol bývalý predstaviteľ sovietskej tajnej služby a označujú ich za jeden z najväčších spravodajských únikov.