Slovensko napriek plánovanému najväčšiemu zlepšeniu v eurozóne zostane naďalej krajinou s jedným z najvyšších schodkov v EÚ.
Budúci rok Slovákom ubudne z peňaženiek aj z rastu ekonomiky.
Hrubý verejný dlh Slovenska by mal podľa odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť do konca roka 2025 vzrásť na 61,8 HDP.
Rekordné príjmy pohltia ešte rekordnejšie výdavky.
Konečný prínos balíčka preto môže byť výrazne nižší než deklarovaný.
Energodotácie pre domácnosti v budúcom roku budú nákladnejšie ako v tomto roku.
Vláda sa zaviazala dodržiavať európske pravidlá, podľa ktorých má obmedzovať míňanie. Sú však omnoho menej prísne ako národný systém, ktorý na Slovensku existoval v minulosti.
Najväčší vplyv na zlepšenie udržateľnosti mali konsolidačné opatrenia schválené v priebehu roka 2024 s účinnosťou od roku 2025.
Ak by vláda opäť chcela dotovať ceny energií pre každého, znamenalo by to, že by musela uskutočniť omnoho výraznejšiu konsolidáciu verejných financií v nasledujúcich rokoch.
Odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na euro presne prepočítali dosah konsolidačného balíčka na priemerného Slováka. Koho to zasiahne viac a koho menej?
Dôchodok od detí pre rodičov sa zníži. Mnohí dôchodcovia naň nárok mať nebudú.
K lepšiemu výsledku podľa RRZ prispeje lepší výnos z korporátnej dane ako sa očakávalo.
Tempo inflácie sa bude znižovať.
Štát musí hľadať miliardy eur.
Okamžité náklady trinástych dôchodkov sa prvýkrát vykompenzujú až o 25 rokov.
Minister financií Ladislav Kamenický hovorí, že vláda pracuje na úprave limitov.
Spôsob, akým Slovensko konsoliduje, je podľa RRZ problematický.
Trinásty dôchodok sa v tomto roku vyplatí vo výške priemerného dôchodku.
Na štvorročnom horizonte to bude znamenať, že v roku 2027 tak Slovensko na úrokoch zaplatí o 238 mil. eur viac.
Odborníci vidia v schválenom rozpočte viacero problémov.