Literatúra je bohatá na skvostné diela, ktoré odrážajú kultúrne dedičstvo, históriu a rozmanité životné príbehy.
BORIS ZALA: Mináč bol veľmajstrom v eseji. Rozbíjal konvencie, zabehané formulky, ktorými si interpretujeme vlastný život aj ostatných.
ĽUBOMÍR FELDEK: Nikdy som s Janom Ondrušom nemal spor, nikdy som nepovedal ani nenapísal o ňom zlé slovo. Rovnako sa k nemu správali aj ďalší, – tí najbližší a najlepší, – priatelia.
VERONIKA ŠIKULOVÁ: V súvislosti so spomienkou na Vladimíra Petríka mi zišli na um slová, ktoré vyslovil na jeho adresu jeho mladší kolega Vladimír Barborík: “Kým tu bol, zdalo sa, že niečo pretrváva.“
Nebol to ani budapeštiansky medzinárodný knižný veľtrh, kde Slovensko bolo hlavným hosťom, a ani literárny festival Anasoft litera fest, čo upriamilo pozornosť verejnosti na slovenskú literatúru.
Knihy Dušana Dušeka sú si navzájom podobné. Toto konštatovanie je síce zrejme pravdivé, ale iste nie objavné a ani prekvapujúce.
ZORA PRUŠKOVÁ: Rudolf Sloboda má v slovenskej literatúre výnimočné postavenie. Šiesteho októbra si pripomíname 20 rokov od jeho dobrovoľného odchodu zo života.
VLADIMÍR PETRÍK: SNP bolo najmasovejšie vystúpenie v slovenskej spoločnosti v mene slobody, demokracie, šťastnejšej budúcnosti. Ako naň zareagovala slovenská literatúra?
V priestore slovenskej literatúry dlhodobo absentuje to, čo by sme mohli nazvať stredný prúd.
Tri gaštanové kone, Drak sa vracia, Dáma. Trojica hodnotných diel slovenskej medzivojnovej prózy je základom edičného radu, ktorú vydá Ikar počas tohto roku.