Koľko pokusov o atentát bolo na prezidenta ľudáckeho štátu Jozefa Tisa? Minimálne päť. Prečo sa žiadny nevydaril, ba vlastne ani neuskutočnil - to je otázka.
Krádež storočia. Takto charakterizujú niektorí publicisti peňažnú reformu v bývalom Československu pred 70 rokmi. Prečo krádež či dokonca lúpež?
Zostane Sviatok práce majetkom politických strán, stane sa rodinným sviatkom alebo - čím?
Expozícia sa venuje genocíde rómskych komunít, ktorá vyvrcholila likvidáciou "cigánskeho rodinného tábora" v koncentračnom tábore Osvienčim-Brezinka.
JURAJ MARUŠIAK: Bojíme sa diskusie o našej vlastnej minulosti a otvárania „trinástych komnát“, najmä ak ide o „našich ľudí“, teda v tomto prípade ľudí z nám blízkeho ideologického tábora.
Nech Boh žehná nášmu rozhodnutiu! Týmto zvolaním sa končil pred 80 rokmi telegram Tisa Hitlerovi pri príležitosti spoločného útoku na Sovietsky zväz.
Opäť tu bolo výročie vzniku vojnového Slovenského štátu. Počas jeho existencie vraj nebol vynesený jediný trest smrti. Je to lož; odsúdili dokonca aj kňaza.
Tisov režim vydávajú jeho obhajcovia za „mäkší“, „miernejší“ než iné totalitné režimy. Je to pravda, polopravda, mýtus alebo vyslovená lož?
Je to už 78 rokov, čo vypálili bieloruskú obec Malodušie. Slovenskí vojaci, ktorí do nej vtrhli, tam povraždili ženy, deti aj starcov. Bez ľútosti.
Vyhladzovací tábor Sobibor stál na mieste, kde dnes šumí les. Stopy mali byť zahladené. Práve tu zahynulo najviac ľudí zo Slovenska, rozpráva historik Ján Hlavinka.
MIROSLAV ČAPLOVIČ: Možno bol, možno nebol. Aj týmito slovami niektorí spochybňujú existenciu Auschwitzu i celého holokaustu. Položme si preto niekoľko otázok.
Poľský teror nemá konca-kraja! Pred 80 rokmi poháňala propaganda Slovenského štátu bojovými pokrikmi armádu do vojny proti susednému Poľsku.
Štrnásty marec 1939 sa do dejín zapísal ako deň, keď vznikol Slovenský štát, ale nechýbalo veľa a mohol pripomínať aj teroristické činy
MARTIN KRNO: Pred 80 rokmi vyhlásili Slovenský štát. Napriek tomu, že sa všeobecne vie, ako vznikol, stále sa nájdu ľudia, ktorí by radi pri tomto výročí počuli fanfáry.
Vraj „najvýznačnejší a najslávnejší deň v histórii Slovákov“. Týmito slovami ospevovali 14. marec.
Chcel nahliadnuť do vatikánskych archívov. "Povolenie som nedostal, nepáčila sa im moja práca,“ povedal sociológ náboženstva Gëzim Alpion.
Tiso vedome prenechával špinavú prácu radikálom. A potom sa dištancoval od politických činov, ktoré by ho mohli poškodiť. Aj o tom píše James M. Ward v knihe Jozef Tiso: kňaz, politik, kolaborant.
Píše sa rok 1939 a právnik Albert Mráz nájde v prorežimnom Gardistovi článok, v ktorom je hlavnou postavou on sám.
Rada mládeže Slovenska za tým vidí frustráciu a klesajúcu dôveru k štandardným stranám, ale aj zmätenosť mladých.
Amatérsky dokument Zavrhnuté svedectvá, ktorý má oslavovať fašistický Slovenský štát a vládu prezidenta Jozefa Tisa, sa premieta po Slovensku.